Liga za duševné zdravie SR

POPOLUDNIE DUŠEVNÉHO ZDRAVIA
(Aupark 15.10.2005)

V rámci týždňa duševného zdravia premenila Liga jedno pekné popoludnie na stretnutie záujemcov o duševné zdravie s odborníkmi a známymi osobnosťami.

Popoludnie moderovala a dobrú náladu prinášala Katika. Pozývala okoloidúcich v Auparku, aby si zakúpili nezábudku, symbol krehkosti duše, a podporili tak činnosť Ligy.

Po dlhom období príprav môžeme začať. Peter Breier, prezident Ligy, privítal všetkých prítomných a spomenul dôležitosť starostlivosti o duševné zdravie.

Medzi vzácnymi hosťami bola aj Anna Hudáková, viceprezidentka Slovak Telecom, ktorý je sponzorom Linky Dôvery. Slovak Telecom nedávno prebral Cenu Ligy za duševné zdravie za rok 2005. Je najväčším a najspoľahlivejším partnerom Ligy, bez ktorého by Linka Dôvery, poskytujúca pomoc volajúcim z celého Slovenska, nemohla existovať.

Katika potom privítala na javisku doc. P. Černáka, riaditeľa pezinskej nemocnice, ktorý prítomných informoval o starostlivosti, ktorú nemocnica poskytuje. Nezabudol však spomenúť aj niektoré prvky moderného života, ktoré duševné zdravie podlamujú

Ďalším, ktorý vystúpil na javisko, bol starosta Petržalky V. Bajan. Liga má sídlo na území Petržalky, preto je jej spolupráca s miestnymi orgánmi veľmi dôležitá.

Náš redaktor položil V. Bajanovi niekoľko otázok.

LIGA: Čo robíte, keď ste smutný?
VB: Väčšinou si pustím folklór, lebo som tancoval v takom súbore a folklórne pesničky našich slovenských muzikantov mám rád... takže hudba je mojím relaxom.
LIGA: Máte nejaký recept na to, čo robiť, keď zabolí duša? Často sa to tu dnes spomína...
VB: Väčšinou sa uzavriem do seba, alebo zavriem sa tak, aby som okolie neotravoval.
LIGA: Ale to je práve to, čo psychiatri kritizujú...
VB: Viem, viacerí ľudia to tak robia, nie som sám. Zisťujem, akí sú milí ľudia, tak pravdepodobne budem musieť zmeniť spôsob.
LIGA: Ďakujem za rozhovor.

No, je vidieť, že Ján Króner priniesol z domu dobrú náladu. Svojim typickým humorom spomenul, že mu nie sú neznáme problémy s duševným zdravím. Stretol sa s nimi a riešil ich. Tak sme ho trošku vyspovedali.

LIGA: Pán Króner, čo robíte, keď ste smutný?
J.K.: No to je zaujímavá otázka. Čo robím, keď som smutný? No smútim, alebo sa snažím rozveseliť nejakým spôsobom.
LIGA: Máte nejaký recept, ako to urobiť?
J.K.: Už roky mám jeden geniálny recept, ato je moja trojročná dcéra. Snažím sa dostať do jej blízkosti a keď som s ňou, tak ma všetky zlé nálady prejdú.
LIGA: Ľudia spomínajú v súvislosti s deťmi, že keď sú väčšie, je s nimi viac starostí ako radostí. Je to snáď náznak toho, že treba mať malé deti okolo seba.
J.K.: Nie, mne sa podarilo mať aj dospelého syna, aj také trojročné dievčatko, čiže nemám s tým starosti. Hovorí sa, že malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti, ale ja mám také šťastie, že v podstate nemám s nimi ani s jedným veľké starosti.
LIGA: Čo urobíte, keď zabolí duša?
J.K.: Záleží podľa toho, ako to vidíte (keď zabolí zub, ideme zubárovi, keď zabolí duša...). Ja napríklad viem, čo je to slovo depresia, ale nie len ako odvodenina od spojenia „mám depku“ - akože som smutný. Mávam občas depresiu ako diagnózu, a práve v tej prvej fáze, keď viem, že to na človeka ide, keď sa začínajú blížiť také úzkostné myšlienky plné strachu, tak hneď vyhľadám odborníka – lekára psychiatra, a ten mi doteraz vždy pomohol.
LIGA: Vieme, že z Vás vyžaruje optimizmus. Okrem toho, čo ste spomínali máte ešte aj iný recept?
J.K. Ja sa snažím byť optimista, snažím sa rozdávať okolo seba radosť. Mám pocit, že je to moje poslanie, alebo vôbec poslanie nás hercov a usilujem sa o to. Teším sa z každej maličkosti, preto som hovoril aj o tých deťoch. Keď som chvíľku s mojou trojročnou dcérkou, a vidím, ako ona vníma úžasne úplne obyčajné veci a aké sú pre ňu fascinujúce, tak sa človek vráti do detstva a zistí, že naozaj je všade okolo krásne.
LIGA: Ďakujem za rozhovor.

Tak reči už bolo dosť. Prítomný sa dozvedeli mnoho zaujímavého, ale v pozvánke na toto popoludnie bola aj dobrá hudba. Preto Katika pozvala na javisko

Martinu Šindlerovú, ktorá nenechala nikoho na pochybách, že nádherne spieva.

Náš redaktor vystriehol chvíľku, kedy Martinu prestali obletovať jej fanúšikovia a položil jej dve otázky.

LIGA: Martina, hovorí sa, že z úspechu, ako aj zo smútku, sa zatočí hlava a treba na to pevné nervy. Ako to zvládate?
M.Š. Ja si myslím, že v prvom rade treba mať taký jemný pohľad na slávu a na všetky tieto veci súvisiace s mediálnym záujmom, lebo to je pominuteľné a nie vždy sa to odráža v kvalite - netreba zaspať na vavrínoch.
LIGA: Medzi všetkými účinkujúcimi ste dnes najmladšia. Mali by ste nejaký odkaz pre mladých?
M.Š.: Určite. Vek nie je žiadna prekážka a ako mladý môžem dokázať všetko rovnako ako starší. Nemyslím si, že vek je rozhodujúci, v talente určite nie.
LIGA: Ďakujem za rozhovor.

Ing. Tatiana Mikušová, námestníčka primátora Bratislavy, pozdravila Popoludnie duševného zdravia v mene mestského zastupiteľstva, ktoré veľmi podporilo Svetový deň duševného zdravia.

Maroš Kramár sa netajil tým, že bez dobrej nálady je svet smutný a ťažko sa v ňom žije. Je to tak? Opýtali sme sa.

LIGA: Maroško, poznáme Vás ako šíriteľa optimizmu a dobrej nálady. Ako to robíte?
M.K.: To je jednoduché. Ja som si zobral takú zásadu do života, že netreba otravovať druhých ľudí svojimi problémami. Každý ich má dosť, nikto mi na ulici nepomôže len tak.
LIOGA: Keď neotravujete druhých ľudí, tak koho potom otravujete?
M.K.: Sám seba.
LIGA: No dobre, ale to môže ísť po čase na nervy.
M.K.: No a čo! Idem si niekedy na nervy, preto idem medzi ľudí.
LIGA: Vedeli by ste dať nejaké odporúčania tým, ktorí sú večne smutní, neusmejú sa, človek z nich nedostane pozitívny prejav...?
M.K.: Ťažko týmto ľuďom radiť, lebo to je už v ich povahe vypestované. Ťažko pretvárať človeka, raz keď je taký. Ale v každom prípade zabudnúť na problémy, alebo zahodiť ich za hlavu, ísť do divadla na dobrú komédiu, do kina, zabaviť sa trošku medzi ľuďmi, vyrozprávať sa. Keď už je veľmi zle, treba ísť za nejakým odborníkom, ktorý poradí.
LIGA: Pomáha herectvo a všetko čo s tým súvisí k pozitívnej nálade? Lebo viete, vy musíte byť aj smutný ako herec...
M.K.: V tomto zmysle je to veľmi ťažké povolanie, lebo veľakrát my odhaľujeme tú dušu, my sa pitváme sami v sebe a tie skúšky bývajú veľakrát bolestné - keď to človeku nejde, alebo keď si nerozumie s kolegami alebo s režisérom. Predsa len je to duševná robota, takže veľakrát je to aj bolestné. Keď sa podarí výsledok a keď tam je ten súzvuk s hľadiskom, s tým množstvom ľudí a je úspech, tak je to najlepší liek.
LIGA: Vidím v tomto istú podobnosť medzi hercom a psychiatrom...
M.K: ...Určite (smiech)
LIGA: Ďakujem za rozhovor.

Marcela Barová pozdravila Popoludnie za celoslovenské združenie ODOS (Otvorme dvere, otvorme srdcia), ktoré už druhý rok spolupracuje s Ligou pri príprave a realizácii Týždňa duševného zdravia. Pri realizovaní zbierky a distribúcii informačných letákov pomáhalo 13 pacientských organizácií zo Žiliny, B. Bystrice, Zvolena, P. Bystrice, Michaloviec, Košíc, Partizánskeho, Pezinka a Bratislavy. Pomáhali aj 3 združenia príbuzných ľudí s duševnými poruchami (Bratislava, R. Sobota a Zvolen) - organizácie, ktoré ODOS združuje.

Myslíte si, že ste Silvia Josifoska nezanechala v poslucháčoch perfektný dojem? Omyl. Jej spev, džezové kreácie, uchvátili všetkých poslucháčov.

Pani Jana Paulovská, zástupkyňa šéfredaktora denníka SME a vedúca prílohy Bratislava. Za rok 2004 získala príloha Bratislava denníka SME za sústavnú pozornosť, ktorú v priebehu celého roka venujú problematike duševného zdravia a za poskytovanie informácií o činnosti Ligy v Bratislave, Cenu Nezábudka

Popoludnie pozdravil aj šéfdramaturg STV 2 Ľubomír Machaj

Spolupráca s mestom je mimoriadne dôležitá. Hovorí o nej bratislavský župan Ľubo Roman. Aj jemu sme položili niekoľko otázok.


LIGA: Vaša práca určite vyžmýka človeka na maximum. Ako tie sily získavate naspäť? Aký máte recept na rýchlu a kvalitnú regeneráciu?
ĽR: V prvom rade je to moja rodina, moje deti, moja manželka a moji vnuci. To je vlastne taká moja regenerácia. A druhá vec je asi v tom, že keď pomáham ľuďom, ak im naozaj môžem pomôcť, je to veľmi účinné zo strany mojej a zo strany samosprávneho kraja. Ja som už vo veku, že potrebujem niečo zanechať. Každá stopa, ktorú sa mi podarí zanechať, keď tým pomôžem ľuďom, povedzme s mentálnym postihnutím, alebo s postihnutím telesným, športovcom, žiakom, tak to ma robí šťastným. Ako sa hovorí, že šťastný človek je vtedy, ak urobí druhého šťastným. A to je moja regenerácia.
LIGA: Mladí ľudia dnes často nariekajú, že nemajú dosť miesta na svoje vyžitie, utiekajú sa k rôznym veciam, ako sú alkohol, drogy... ako to vidíte?
ĽR: Ja si myslím, že to je len výhovorka - ľudia, ktorí nevedia nájsť cieľ svojho života, sa vyhovárajú na druhých. Ja som v tomto bol vždy tvrdý aj k svojim deťom a takisto som aj tvrdý k svojim vnukom a vnučkám. Chcem, aby mali svoj cieľ a keď budú na ňom pracovať, tak sa nemusia k ničomu utiekať.
LIGA: Poznáme vás roky ako herca, ako župana... je to naozaj dlhý rad rokov, stále ste na očiach. Dá sa s tým žiť v kľude?
ĽR: Ja si myslím, že áno. Viete prečo? Nedá sa s tým žiť vtedy, keď ľuďom robíte zle a potom sa bojíte vyjsť na ulicu. Ja sa zatiaľ nebojím vyjsť na ulicu. Každý človek, ktorého stretávam sa ku mne chová priateľsky. Preto chodím po meste pešo, preto nemám ochranku. Rozprávam sa s ľuďmi a nemal som s tým zatiaľ ťažkosti. Možno je to aj také upozornenie, že ak by začali byť ľudia voči mne nepriateľskí, nemám sa chovať k nim nepriateľsky, ale hľadať chybu v sebe, že prečo sa tak stalo. Zatiaľ teda ďakujem bohu, že to tak nie je.
LIGA: Recept je teda robiť ľuďom a druhým dobre.
ĽR: Áno, robiť ľuďom dobre. Ak im nemôžete urobiť dobre, tak im nerobte zle.
LIGA: Ďakujem za rozhovor.

Petra Polnišová sa na náš pravidelne usmieva z televíznej obrazovky. Prináša nám veselú náladu...je naozaj taká?

LIGA: Že vraj ste veselosť sama. Čo musí mať človek v duši, aby to o ňom povedali?
P.P: A viete, že na toto vôbec neviem odpovedať? Mám pocit, že mne osobne, a mojej veselosti pomáha veľký základ, ktorý mám od detstva. Neviem, prečo, už od detstva som bola veľmi veselá. Musím ale priznať, že ja som taký cholerický typ človeka. To znamená, že ja mám 10 dní výbornú náladu a ďalšie dva, alebo tri dni som taká mizantropická. Riešim to tak, že som sa naučila s tým žiť - jednoducho, nie každý deň je nedeľa.
LIGA: Keby ste boli lekárka a prišiel by k Vám do ordinácie taký smutný- presmutný pacient. Čo by ste mu tam napísali?
P.P: Napísala by som mu, že ak má nejakého priateľa, tak zobrať toho priateľa a niekam ísť, napríklad do Tatier. Ja tam naozaj rada relaxujem, aj v Slovenskom raji. Ísť voňať prírodu, oddýchnuť si od všetkého, čo tu je, porozmýšľať nad sebou, usmiať sa... LIGA: Ja som počul, že ohovárate samú seba a nadávate, že máte stres z nakupovania. Ako to je? P.P: Ja mám veľký stres z nakupovania, pretože aj ja podlieham momentálnym trendom. Vidím okolo seba tú nádheru, prídem do obchodu a v tom zistím, že ja si nemám čo na seba kúpiť a cítim sa tam naozaj škaredá a najhroznejšia na svete - aj takéto veci dokážu človeka veľmi rozladiť. Preto neznášam nakupovanie. Takže si ho rýchlo odbijem ale potom si poviem, že je to sranda. Niečo na seba mám, a to je hlavné... (smiech) LIGA: Čo by ste odkázali všetkým smutným? P.P: Joj, to je veľmi ťažké, lebo ja naozaj poznám niekoľko veľmi smutných a to nechcem zľahčovať. Odkázala by som im, že všetci veľmi smutní, ktorí ešte nevyhľadali odbornú pomoc, tak utekajte. Poznám ľudí, ktorí ju vyhľadali a ktorým sa naozaj zmenil život. V priebehu niekoľkých mesiacov život vidia inak. Som s tými ľuďmi v kontakte a naozaj oceňujem všetky aktivity akú vykonáva aj Liga za duševné zdravie, že tu sú, a že majú chuť pomáhať takýmto ľuďom, lebo naozaj to nie je zanedbateľný problém.
LIGA: Ďakujem za rozhovor

Speváčka Misha svojou hudbou dala bodku za pekným podujatím

____________________________________________________________

Detstvo - kľúč k duševnému zdraviu

11. mája 2005 začala ďalšia séria diskusií, tentokrát na detskú tému - o duševnom vývine v prvých rokoch života, ktoré sú najvýznamnejšie pre duševné zdravie. Poznanie významu psychických vplyvov v tomto období, ich priaznivé ovplyvnenie, je najdôležitejšiu oblasť prevencie duševného zdravia.

Úvodná prednáška v podaní PhDr. H. Ščibrányovej

Biť či nebiť - častá rodičovská dilema. Hovorí o nej PhDr. M. Krýslová

____________________________________________________________

Beseda číslo 100

21.4.2005 sme sa dočkali. V Lige sa uskutočnila beseda číslo 100.
100 krát sme sa stretli pri premietaní filmov a pri besedách. Toľkokrát prišli tí, ktorých zaujíma problém duševného zdravia, ktorí aktívne prispievajú k naplneniu myšlienky Ligy - vystúpiť z hmly nevedomosti.

Prezident Ligy P. Breier a člen dozornej rady M. Dočolomanský. Pán Dočolomanský priniesol na oslavu jubilea vlastnoručne upečený jablkový koláč, ktorý sa zjedol skôr, ako sme ho stačili odfotiť.

V diskusii po filme vidíte farára A. Srholca.

Liga za duševné zdravie odmenila knihou troch skalných, ktorých na besedách vidno najčastejšie

____________________________________________________________

Tri príbehy
vernisáž výstavy, 16. 3. 2005

Z otvorenia: MUDr. Terézia Szádocka, spoločnosť Pfeizer

Ladislav Dobora a Adela Núhličková - Dvaja z troch víťazov súťaže "Hľadá sa talent", ktorá bola vypísaná pre ľudí s duševnými poruchami.

"V škole mi chceli dať dvojku z výtvarnej výchovy," - hovorí s úsmevom A. Núhličková MUDr. Terézii Szádockej (Pfeizer, hlavný sponzor súťaže) a PhDr. Kataríne Čiernej (SNG), kurátorke výstavy.

Krásne obrazy si prišiel pozrieť aj člen Správnej rady Ligy Michal Dočolomanský

____________________________________________________________

3. marca 2005 sa zastavil v Lige režisér Dušan Hanák

Diskusia na tému "komunikácia medzi ľuďmi" zaujala všetkých prítomných. City obohacujú komunikáciu, vnášajú do nej ľudskosť.Režisér Dušan Hanák pripomína, že ľudia sa nemajú iba zhovárať, ale majú spolu komunikovať aj inou formou, majú prejaviť svoje city.

03.3.2005 sa premietal film "Hovor s ňou" PhDr. Mária Krýslová: iba 8% komunikácie medzi ľuďmi prebieha slovnou formou...vedeli ste to? Dotyky? Pohladenia?

____________________________________________________________
27.1.bola reč o tom, Na čom sa zaviazali ministri


MUDr. M. Barová bola účastníčka Ministerskej konferencia Svetovej zdravotníckej organizácie v Helsinkách.

MUDr. Ján Gajdoš, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva: Konferencia deklarovala trendy, akými sa má uberať starostlivosť o duševné zdravie.

____________________________________________________________

MUDr. D. Mago - strach naozaj nebýva dobrý spoločník. Vieme proti nemu bojovať.

10. 2. 2005 bolo jasné, že Do lietadla už nikdy nenastúpim PhDr. R. Krasulová v diskusii.

____________________________________________________________

PhDr. A. Pekníková pripomína, že dokonaná samovražda je to najsmutnejšie, čo sa v práci s pacientom môže prihodiť.

24.2.2005 bola diskusia na tému: Už sa mi nechce žiť. MUDr. P. Breier - áno, každý deň sa uskutočnia 2 samovraždy na Slovensku.

____________________________________________________________

Mágia krajiny a poézia prírody
vernisáž výstavy
26. 1. 2005

Takto vidia svoje okolie naši neprofesionálni umelci.
Hlavným sponzorom výstavy je spoločnosť Pfizer, ktorá bola hlavným sponzorm výstavy INSITA '04 a je aj hlavným sponzorom Galérie Nezábudka.

MUDr. Terézia Szádocká za farmaceutickú spoločnosť Pfizer.

Na otvorení sa zúčastnila PhDr. Katarína Čierna, kurátor výstavy (v strede). K. Čierna je zástupca SNG, ktorá sa už niekoľko rokov venuje štúdiu a zbieraniu umeleckých diel neprofesionálnych výtvarníkov. Na obr. vpravo je PhDr. Dora Uhrová, arteterapeut.


Foto, rozhovory a komentáre: Edo Kaluš