Liga za duševné zdravie SR

Oznámenie o novej Európskej príručke na monitorovanie ľudských práv a všeobecnej zdravotnej starostlivosti v psychiatrických a sociálnych inštitúciách pôsobiacich v oblasti duševného zdravia

ITHACA znamená "Inštitucionálnu liečbu, ľudské práva a hodnotenie starostlivosti". Príručka ITHACA bola vytvorená v rámci projektu podporeného Európskou komisiou a poskytla jasný a praktický návod monitorovania ľudských práv a všeobecnej zdravotnej starostlivosti v psychiatrických a sociálnych zariadeniach pôsobiacich v oblasti duševného zdravia po celej Európe. Je prístupná v 13 európskych jazykoch na web-stránke projektu www.ithaca-study.eu

Prečo je potrebné monitorovať ľudské práva v psychiatrických inštitúciách a zariadeniach sociálnych služieb?

Zatiaľ čo vo všeobecnosti v celej Európe prevláda snaha zakladať komunitné služby pre ľudí s duševnými problémami, inštitucionálna liečba a inštitucionalizácia osôb trpiacich duševnými poruchami a duševnými postihnutiami je stále príliš bežným javom v mnohých európskych krajinách. Patria k nim veľké psychiatrické nemocnice, domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov, psychiatrické oddelenia vo všeobecných nemocniciach a málo existujú malé ubytovacie možnosti. Príručka hodnotí, ako je v takýchto inštitúciách sledované dodržiavanie ľudských práv a existujúce príklady dobrej praxe.


Ako bola vytvorená príručka Ithaca?

Príručka ITHACA bola vytvorená užívateľmi psychiatrických služieb, odborníkmi z oblasti ľudských práv, psychiatrami, psychológmi a sociálnymi pracovníkmi z 15 európskych krajín a jej vývoj bol financovaný Európskou komisiou. Následne bola testovaná v 87 inštitúciách vo všetkých zúčastnených krajinách, pokrývajúc široký okruh duševného usporiadania zdravotnej starostlivosti. Identifikovala oboje - porušovanie ľudských práv a sledovala príklady dobrej praxe v rámci ochrany ľudských práv a rešpektovania práv osôb s duševnými poruchami v psychiatrických inštitúciách. Príručka ITHACA zahŕňa 30 oblastí života, akými sú napríklad: nedobrovoľný vstup, prístup ku korešpondencii a návštevám, prístup k všeobecnej zdravotnej starostlivosti. Príručka je vypracovaná v súlade s medzinárodným Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a v súlade s odporučeniami Rady Európy ministrom členských štátov EÚ o monitorovaní a ochrane ľudských práv a zachovanie dôstojnosti ľudí s duševnými poruchami.


Ako sa môžem dozvedieť viac informácií?

Detailné informácie sú prístupné na web-stránke projektu www.ithaca-study.eu

Pre viac informácií môžete kontaktovať: Integra, o. z., Pri mlyne 1430, 071 01 Michalovce, tel.: 056/6421714, e-mail: integrami@gmail.

***

Liga prerozdelila výnos so Zbierky DNI NEZÁBUDIEK


Podľa Zelenej knihy asi tretina populácie EÚ trpí niektorou z duševných porúch, duševné ochorenia sú po onkologických a srdcovo-cievnych ochoreniach na 3. mieste medzi príčinami invalidizácie. Za roky 2003 až 2008 sa zvýšil počet vyšetrení u psychiatrov o 563 tisíc, teda ročne pribudne asi stotisíc pacientov v ambulanciách našich psychiatrov. To sú fakty, ktoré Liga už roky zdôrazňuje a organizuje informačné kampane, pretože napriek týmto faktom je verejnosť stále nedostatočne informovaná.
Ľudia si často ani nevedia prestaviť, ako vyzerá človek s duševnou poruchou. Ak zažijete, že sa niekto chová čudne, nezvláda pracovné úlohy, má bizarné nápady, vy vidíte len jeho trpiacu tvár a nakoniec sa ocitne v psychiatrickej nemocnici, tak máte predstavu o tom, ako začína duševná porucha. Tento dojem môže spôsobiť nesprávne presvedčenie, že ten kto "má niečo spoločné s psychiatriou", má byť a priori vylúčený z bežného života. Telesná choroba je nám zdanlivo zrozumiteľná, ale duševná porucha vyzerá ako by bol človek neschopný, nespoľahlivý a možno aj nebezpečný. Vzniká tak nesprávne stotožnenie príznakov duševnej poruchy s charakterovými vlastnosťami človeka.
Slovenská verejnosť je málo informovaná o tom, že duševné poruchy sú dnes liečiteľné. Liga za duševné zdravie sa svojimi aktivitami snaží podporovať akceptáciu ľudí s psychickými problémami v spoločnosti a zlepšenie podmienok pre ich rýchlu a kvalitnú liečbu. Každoročne organizuje informačné kampane pre šírenie správnych a korektných informácií o duševnom zdraví a poruchách.
V rámci informačnej kampane Dni duševného zdravia - Dni nezábudiek 2009, ktorá sa konala na jeseň roku 2009, Liga pokračovala v téme potreby dobudovania komplexnej siete starostlivosti o ľudí s duševnými poruchami, ktorá je predpokladom ich úspešnej liečby a sociálneho začlenenia. Súčasťou informačnej kampane je každoročne aj celoslovenská verejná zbierka Dni nezábudiek, ktorá pomáha priamo v uliciach Slovenska šíriť informácie o duševnom zdraví a posolstvo kampane.
Hrubý výnos Zbierky Dni nezábudiek za rok 2009 je 88 946,87 Euro, v ktorom sú započítané príspevky do pokladničiek dobrovoľníkov, dary na účet a finančné príspevky cez SMS od mobilných operátorov. Čistý výnos zo Zbierky vo výške 59 789,00 Euro bude použitý na programy na sociálne začleňovanie ľudí s duševnou poruchou, ktoré bude realizovať Liga za duševné zdravie a občianske združenia, ktoré sa na Zbierke Dni nezábudiek aktívne zúčastnili.


Použitie finančných prostriedkov zo Zbierky DNI NEZÁBUDIEK 2009 v roku 2010 :
Občianske združenie OPORA realizuje podpornú skupinu pre príbuzných ľudí s duševným ochorením formou mesačných stretnutí s odborníkmi.
Združenie príbuzných a priateľov RADOSŤ v Košiciach pripravilo projekt "Kultúrou a vzdelávaním k zlepšeniu kvality sociálnej služby pre ľudí s duševnými poruchami", formou rehabilitácie a rôznorodých kultúrnych a spoločenských aktivít.
Bratislavské združenie Krídla, ktoré získalo aj tohtoročnú Cenu LDZ SR, úspešne buduje Chránenú keramickú dielňu, na vytvorenie pracovného priestoru pre chránenú prácu ľudí s duševnou poruchou.
Pacientska organizácia POZDRAV z Michaloviec vybuduje z vyzbieraných peňazí Klub duševného zdravia v Michalovciach v areáli PN - Stráňavy. V klube bude prebiehať ergoterapia, muzikoterapia, remeselné práce a rôzne športové a rekondičné aktivity.
Regionálne združenie Ars Vivendi v Trenčíne použije peniaze na týždenný resocializačný pobyt s výučbou ľudových remesiel v rámci ergoterapie pre 40 ľudí s duševným ochorením.
Združenie pacientov Viktória v Bratislave zrealizuje z výnosu novú webovskú stránku, zúčastní sa zahraničnej stáže o vzdelávaní lídrov a podobne.
Občianske združenie DOTYK z Pezinka zorganizuje rehabilitačný pobyt v Slovenskom Raji pre osem členov združenia, na ktorom sa rôznymi športovými a zážitkovými aktivitami rozvíjajú schopnosti pacinetov.
Prvosienka o.z. na podporu duševného zdravia v Partizánskom chce zriadiť Rehabilitačné stredisko, pre ľudí trpiacich duševnými poruchami a s tým spojenými problémami - so zníženou schopnosťou reagovať na zmeny v sociálno-ekonomických podmienkach. Cieľom je poskytovanie sociálnych služieb a odstraňovanie sociálnej izolácie, zvýšenie komunikačných zručností a podobne.
Občianske združenie ŠŤASTIE SI TY v Prievidzi uskutoční pre svojich členov náučný výlet do Arboréta v Mlyňanoch a návštevu zámku Topoľčianky.
Občianske združenie BETLEHEM v Bratislave podporí zo získaných financií tkáčsku dielňu v Dennom psychiatrickom stacionári Hestia, v ktorom sa pacienti doliečujú a absolvujú psychosociálnu rehabilitáciu. Tieto aktivity sú dôležité z hľadiska spätného začlenenia do života a do pracovného nasadenia.
OZ POHĽAD v Košiciach si vytýčili náročný cieľ, vybudovať chránené bývanie pre adekvátne podmienky života psychiatrických pacientov v Košiciach. Pri tomto projekte im budú pomáhať aj orgány samosprávy a chcú sa uchádzať aj o európske fondy.
Dom sociálnych služieb - MOST, n.o. bude prostredníctvom fungujúcej chránenej kaviarne "MEDZI NAMI" v Petržalke s pracovnými a zácvikovými príležitosťami dopĺňať systém rehabilitácie a reintegrácie dospelých s duševnou poruchou v Bratislave.
Občianske združenie SANARE v Banskej Bystrici využije vyzbierané prostriedky na kultúrno - poznávací zájazd do Bratislavy spojený s návštevou divadla, múzeí a galérií.
OZ MOZAIKA zo Žiliny plánuje investovať výnos na rekondično - rehabilitačný pobyt, nákup materiálu na pracovnú terapiu a na stretnutia s odborníkmi.
DELFÍN, občianske združenie pre duševné zdravie vo Zvolene si naplánovalo "Vzdelávanie a rozvoj zručností pri práci s informáciami" o.i. pre zvýšenie možnosti práce znevýhodnených občanov na niektorých postoch v OZ. Okrem toho plánuje edukáciu príbuzných, pretože je známe, že človek s duševnou poruchou býva v rodine izolovaný a príbuzní nevedia, ako riešiť prípadné problémy a konflikty.
OZ Zdravá duša z Považskej Bystrice využije financie na zakúpenie techniky a zriadenie webovskej stránky pre združenie. Vo svojich aktivitách budú pokračovať v pacientskej advokácii, edukácii rodiny a tvorivom využívaní voľného času.
3lobit, o.z. v Bratislave sa snaží o vybudovanie terapeutického a relaxačného centra pre deti a mládež s autizmom, v ktorom bude multisenzorická miestnosť Snoezelen a bude prevádzkovať terapeutickú metódu EEG-biofeedback. Projekt je náročný a má niekoľko fáz: rekonštrukcia priestorov, vyškolenie terapeutov a odborných pracovníkov, vybavenie a spustenie prevádzky.
INTEGRA, o.z. Michalovce zorganizovala vo februári 2010 svoj tradičný tetralógový Maškarný ples, ktorý je dôležitou kultúrnou a spoločenskou udalosťou pre príbuzných, priateľov ľudí s duševnými poruchami, profesionálov a verejnosti.
PRO MENTE, n.o. v Michalovciach použilo financie na dobudovanie priestorov určených pre klientov Zariadenia podporovaného bývania.
Krajské poradenské centrum ZPMP v Prešovskom kraji, n.o. vo Vranove nad Topľou (KPC) plánuje založiť občianske združenie, vybaviť priestory, založiť poradňu a vytvoriť webovskú stránku. Cieľmi sú upozorňovanie verejnosti na nedostatočnú starostlivosť o duševné zdravie a o ľudí trpiacich duševnou poruchou v regióne.
BETLEHEM - Združenie na podporu duševného zdravia a na pomoc duševne chorým v Rimavskej Sobote podporuje činnosť Denného stacionára a chránených dielní, presnejšie keramickej, krajčírskej a stolárskej dielne a výtvarného ateliéru.
Občianske združenie EFKO, Hronovce, okres Levice plánujú z finančných prostriedkov zo Zbierky doplniť zariadenie kuchyne v Chránenom bývaní združenia.
KRUH n.o. v Trnave realizuje projekt "Návrat klientov s psychickým ochorením do pracovného procesu - využitie vlastného programového modulu centra psycho-sociálnej rehabilitácie". Projekt sa realizuje formou sociálneho poradenstva, chránenej práce, rodinných výletov a formou bezplatnej právnej pomoci rodinným príslušníkom. Ďalej sa budú klienti Kruhu prezentovať na predajných trhoch a pracovníci Kruhu pripravia kalendár pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý je dobrým zdrojom informácií a vzájomných kontaktov.
Celoslovenské združenie ODOS - Otvorme dvere, otvorme srdcia využije financie na projekt "Vzdelávaním pacientov a príbuzných podporovať zníženie stigmy spôsobenej duševnou poruchou".
Regionálne občianske združenie ODOS - Košice zorganizuje rehabilitačný pobyt, ktorého cieľom je integrácia nových členov rehabilitačného strediska do spoločnosti.
Občianske združenie Profesora Matulaya, FN LP, Košice rozšíri aktivity Denného psychiatrického stacionára o filmový klub a vzdelávacie aktivity pre priateľov a príbuzných ľudí s duševnými poruchami.


Liga za duševné zdravie SR použije financie na projekty v súlade s cieľmi zbierky ako napríklad: Poradňa Nezábudka, ktorá slúži v priestoroch bratislavského Auparku. Galéria Nezábudka, ktorá roky podporuje výtvarnú tvorbu autorov trpiacich duševnými poruchami, vo svete nazývanú "art brut". Motivačné centrum, ktoré už od roku 2007 pripravuje priestor pre rozvoj ľudí s duševnými poruchami, ich príbuzných, ktorí často trpia nepochopením okolia a aj pre odborníkov v pomáhajúcich profesiách.

Podporme akceptáciu ľudí s duševnými poruchami
Riešenie ťažkej situácie, v ktorej sa ocitli ľudia s duševnou poruchou je v lepšej legislatíve, ktoré budú vychádzať z trendov v EÚ. Žiaľ stále nám chýbajú zariadenia a služby, chýbajú denné stacionáre, podporné bývania, rehabilitačné strediská a pod.
Duševné poruchy patria medzi ochorenia, ktoré významne zaťažujú populáciu každej krajiny, nakoľko prispievajú k práceneschopnosti a strate zamestnania. Potešiteľné je že už nie sú lekári v liečbe takí bezmocní, zmenili sa metódy liečby a výskumy, ktoré pomáhajú porozumieť ľudskému mozgu. Keď prekonáme predsudky - pomôžeme ľuďom s problémami duševného zdravia vrátiť sa do práce a k svojim blízkym.

Ing.Olga Valentová
kontakty s verejnosťou
Liga za duševné zdravie SR
Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava
0903 / 658595
olga.valentova@dusevnez.sk

***

29. apríla 2010

DUŠEVNÉ ZDRAVIE NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH

Liga za duševné zdravie SR sa venuje podpore duševného zdravia a prevencii duševných ochorení na stredných školách už od roku 2007. Iniciátormi boli študenti stredných škôl, ktorí spolupracujú s Ligou ako dobrovoľníci. Študenti cítili nedostatok informácií o problematike duševného zdravia a o problémoch s jeho udržiavaním. Z ich podnetov vznikol v Lige projekt "Duševné zdravie na stredných školách", ktorý sa postupne rozširuje.

PRVÝ PILOTNÝ PROJEKT "SOM V POHODE. A AK NIE ... ?"
Prvý preventívny program pre stredoškolákov "Som v pohode. A ak nie...?" vznikol v roku 2007 s cieľom destigmatizácie duševných porúch a psychiatrie. Pilot bol realizovaný v Bratislave formou interaktívnych stretnutí so stredoškolákmi. Stretnutia boli venované témam duševného zdravia a duševným poruchám, depresii a téme medzigeneračných problémov. Program bol v rokoch 2007 a 2008 realizovaný na viacerých stredných školách (program absolvovalo viac ako 500 študentov) nielen v Bratislave, ale aj v niektorých mestách na Slovensku.
V roku 2009 sa rozšíril prostredníctvom ďalšieho projektu "Posilnenie ľudských zdrojov vzdelávaním" realizovanému vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia a prebiehal vo všetkých regiónoch v SR. Cieľom projektu bolo vyškoliť pracovníkov stredných škôl, prostredníctvom ktorých je program multiplikovaný. Vzdelávania multiplikačných pracovníkov - pokračovateľov projektu, sa zúčastnilo 140 školských a poradenských psychológov a špecificky zameraných pedagógov. V prípade vážnejších problémov na škole sú často práve oni "prvou líniou", na ktorú sa obracajú učitelia, rodičia i samotní študenti.
Vďaka podpore Nadácie Slovenskej sporiteľne, ktorá je partnerom Projektu Duševné zdravie na stredných školách, vydala Liga informačné letáky pre študentov zameraných na prevenciu a ochranu duševného zdravia "Desatoro duševného zdravia".
Do dnes absolvovalo program "Som v pohode. A ak nie...?" cca 170 tried, teda približne 5 000 študentov.

PROJEKT "PREVENCIA SUICÍDIÍ NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH"
Národný program duševného zdravia (NPDZ) definuje ako jednu z priorít realizovanie školských
programov podpory duševného zdravia aj prevenciu samovražednosti.
Samovražda je jednou z troch najčastejších príčin úmrtí u mladých ľudí v krajinách EÚ (Eurostat). K spektru suicidálneho správania patrí aj sebapoškodzovanie, ktoré je oveľa častejšie ako dokonaná samovražda. Sebapoškodzovanie je samo o sebe problémovým správaním, ale ukazuje sa aj ako významný rizikový faktor suicidálneho správania.
Podľa údajov NCZI bolo na Slovensku vo vekovej kategórii od 15 do 29 rokov v roku 2007 zaznamenaných 97 a v r. 2008 - 103 samovrážd. V roku 2007 uvádzajú štatistiky v tejto vekovej kategórii 475 a v r. 2008 349 samovražedných pokusov. Štatistické údaje sú však podľa odborníkov značne podhodnotené, pretože aj napriek povinnosti hlásiť samovražedné pokusy, sa to nedarí.
Dôvody samovraždy bývajú rôzne, najčastejšími motívmi samovražedných pokusov v SR sú rodinné problémy a iné vnútorné osobné konflikty. V ich pozadí však často stoja práve duševné ochorenia, závislosť od alkoholu či iných drog a niektoré telesné ochorenia spojené so silnou chronickou bolesťou.
Preto vznikol v Lige Projekt "Prevencia suicídií na stredných školách" s finančnou podporou Ministerstva zdravotníctva SR. V bratislavskom kraji bol pilotne zrealizovaný program "Nikto nie je dokonalý..." určený stredoškolákom a je pokračovaním preventívneho programu pre stredoškolskú mládež "Som v pohode. A ak nie...?". Program je postavený na interaktívnych stretnutiach so študentmi, ktoré sa ukázali ako veľmi účinné. Stretnutia sa venujú témam stresu, špecifickým poruchám (depresia, poruchy príjmu potravy), ale aj zásadám psychohygieny, ideálu krásy a riešeniu problémových situácií v škole a v rodine. Pilot programu bol realizovaný na stredných školách v bratislavskom kraji vo februári a marci 2010. Zapojilo sa 8 škôl, 13 tried a teda približne 360 študentov.
Jeden z autorov Anton Heretik ml., PhD. povedal :
"Osveta v oblasti duševného zdravia a duševných porúch pre ľudí v mladom veku je podľa môjho názoru jednou zo základných stratégií ako predchádzať nielen vzniku, ale najmä následkom psychických porúch. Tieto sa totiž nerozpoznané a neliečené často ťahajú celé roky a prinášajú mnoho utrpenia nielen pacientovi, ale aj jeho blízkym. Vedieť spoznať príznaky viacerých z nich a vedieť ako postupovať je niečo čo môže zabrániť zbytočnému utrpeniu. Výskumy nielen na Slovensku ukázali, že informovanosť a náhľad na duševné zdravie a poruchy sú nedostačujúce."
Súčasťou projektu bol aj odborný workshop pre školských a poradenských psychológov "Základy intervencie pri suicidálnom správaní adolescentov", ktorý bol zrealizovaný pilotne v marci 2010. Cieľom je prevencia suicidálneho správania na Slovensku, zníženie počtu úmrtí následkom samovraždy.
Účastníčka odborného workshopu Simonne Vaďurová povedala o pocitoch po odbornom workshope:
"Pocítili sme výborné prepojenie teórie a praxe. Suicidalita i téma samotnej smrti je veľmi dôležitá téma nie len pre študentov, ale aj pre nás dospelých. Myslím, že sa nám podarilo odtabuizovať tému smrti ..."
Jeden z autorov Anton Heretik ml., PhD. povedal o výsledkoch projektu:
"Školskí a poradenskí psychológovia sú v "prvej línii" kontaktu so študentmi a ich kvalitná práca a zručnosti môžu významnou mierou pomôcť prekonať študentom, rodičom i učiteľom náročné obdobie dospievania."
Odborníkom sa pri evaluácii (hodnotení) programu podarilo preukázať efektivitu programu vo všetkých sledovaných oblastiach, menovite: v znížení faktora suicidality a vo významnom zvýšení viacerých konkrétnych vedomostí o duševnom zdraví a duševných poruchách a tiež v stratégiách získania odbornej pomoci.


Liga za duševné zdravie chce pokračovať v aktivitách smerom k stredoškolskej mládeži, vydáva informačné letáky, plánuje ďalej vzdelávať multiplikátorov - pokračovateľov a šíriteľov týchto projektov v celej Slovenskej republike a zlepšiť spoluprácu s CPPPaP v regiónoch. Venovať sa zvyšovaniu informovanosti mládeže je nutné aj preto, že podľa významnej psychiatričky MUDr. Evy Pálovej z Košíc ročne pribudne približne 19 000 prvovyšetrení detí a teda za posledných päť rokov od roku 2006 do roku 2010 pribudne lekárom okolo 100 000 nových detí v psychiatrických ambulanciách.



Ing. Olga Valentová
Liga za duševné zdravie SR
Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava
olga.valentova@dusevnez.sk

***

22. 4. 2010

Stanovisko odbornikov k vystave

Psychiatria - Pomoc alebo hrozba?

Dňa 17.4.2010 sa v DK Ružinov vracia opäť do Bratislavy výstava s názvom "Psychiatria - pomoc alebo hrozba?". Ako odborníci, pôsobiaci v oblasti starostlivosti duševné zdravie (psychológia a psychiatria) sme nesmierne znepokojení obsahom, ktorý je na výstave prezentovaný a rozhodli sme sa preto ešte raz publikovať naše oficiálne odmietavé stanovisko k tejto výstave.
Hneď v úvode považujeme za dôležité uviesť, že výstavu organizuje Občianska komisia za ľudské práva, ktorá bola založená v roku 1969 Scientologickou cirkvou, ktorá podľa všeobecne platnej mienky odborníkov patrí do skupiny tzv. psychokultov. Svojich členov nazýva „strážcami“ duševného zdravia a propaguje anti-psychiatrický pohľad na problematiku duševného zdravia. Deklarovaným cieľom scientológie je pritom "technológia duchovného liečenia".
Napriek tomu, že výstavu by sme mohli pokojne nazvať "Odvrátená tvár dejín psychológie a psychiatrie", cieľom výstavy je podľa distribuovaných letákov ukázať návštevníkovi pravý obraz o súčasných praktikách psychológov a psychiatrov, pričom v letáku sa doslova uvádza: "Psychiatria používa neľudské liečebné metódy, ktoré môžu spôsobiť obrovské poškodenie alebo dokonca smrť. Psychiatria tvrdí, že sa ich metódy zmenili. Táto výstava odhaľuje pravdivé skutočnosti."
Prostredníctvom plagátov a 14 dokumentárnych filmov ponúka teda výstava návštevníkom avizované "pravdivé skutočnosti". K nim napríklad patria "fakty" o tom, že psychiatria je zodpovedná za celosvetový rasizmus (čo sa vysvetľuje hľadaním súvislostí medzi eugenikou a Ku-klux-klanom a zmýšľanými psychologickými testami, ktoré sa používali k preukázaniu podradnosti afroameričanov), prípadne že psychiatria bola poskytovateľom ideológie a metód zabíjania pri nacistickom holokauste (pričom tieto metódy vraj používa dodnes). Ďalej sa tiež dozvedáme, že podávanie psychofarmák je motivované výlučne finančným ziskom psychiatrov a farmaceutických spoločností, no v skutočnosti neliečia žiadne ochorenie, naopak sú extrémne nebezpečné, keďže vedú k agresivite, samovražednosti, psychóze a pod. (toto tvrdenie je "podložené" mnohými prípadmi skutočných osobností, ktoré zomreli v dôsledku liečenia v psychiatrických zariadeniach). Po chvíľke sme sa tiež dozvedeli, že v skutočnosti vlastne žiadne duševné ochorenia neexistujú, psychiatrické diagnózy sú len vymyslené psychiatrami pre dosiahnutie už spomínaného materiálneho zisku a zabezpečenia prosperity farmaceutického priemyslu.
Psychológia a psychiatria sú vykreslené ako nebezpečný nástroj zneužívania moci, pri ktorom dochádza ku rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv pacienta, ku premenovávaniu bežných životných problémov na duševné poruchy, či napríklad ku predávkovaniu malých detí psychofarmakami, ktorých dôsledkom je v mnohých prípadoch smrť týchto detí.
Na pozadí učenia I.P. Pavlova a experimentov behavioristov sa organizátori výstavy snažia o dokazovanie mučenia a nehumánnych metód psychológie, pričom je prezentovaný pohľad na mučenie detí a zvierat. Zábery z polovice minulého storočia majú divákovi poskytnúť verný obraz priebehu podávania elektrošokov, využívania sieťových postelí, ako aj zanedbaných ľudí v nemocničnom prostredí.
Všetky tieto, ako aj mnohé ďalšie podobné myšlienky, tvrdenia a "dôkazy", sú prezentované ako obraz súčasnej psychiatrie a psychológie, okrem iného aj na Slovensku. Pri priamej konfrontácii s dobrovoľníkmi, ktorí zabezpečujú organizáciu výstavy, títo argumentujú dôkazmi a kauzami, ktoré všetky údajne prebehli v USA. V snahe o diskusiu o reálnej situácii psychiatrickej starostlivosti na Slovensku sa odvolávajú na to, že nikto z nich nie je odborníkom z oblasti psychológie či psychiatrie, a preto súčasnú situáciu nepoznajú. Informáciami o aktuálnom systéme starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku, o naštartovanom procese transformácie psychiatrickej starostlivosti, či o rozvoji komunitnej starostlivosti o ľudí s duševným ochorením sme ich dokonca očividne zaskočili a zjavne naučené odpovede im zrazu nepostačovali.
Ďalej chceme upozorniť na to, že počas výstavy sú návštevníci požiadaní o vyplnenie ankety, v ktorej sa zisťuje jednak ich názor na výstavu, jednak ochota spolupracovať s Občianskou komisiou za ľudské práva. V závere anketového lístka má návštevník (aj neplnoletý) uviesť okrem svojho mena aj kontaktné údaje, pričom svojím podpisom dáva súhlas ku spracovaniu svojich údajov. Takýto postup je z nášho pohľadu nielen neštandardný, ale do veľkej miery pripomína praktiky rôznych siekt a hnutí, ktoré si takýmto spôsobom rozširujú svoju databázu prívržencov.
Sme presvedčení, že skreslenými informáciami prezentovanými verejnosti na výstave dochádza ku stigmatizácii psychológie a psychiatrie, rovnako tak k ohrozeniu profesijnej povesti, ako aj ku spochybňovaniu etických a morálnych štandardov odborníkov z oblasti starostlivosti o duševné zdravie a v neposlednom rade tiež ku vzbudzovaniu strachu občanov, ktoré môže vyústiť do odmietania a zanedbávania zdravotnej starostlivosti ľudí vyžadujúcich si odbornú psychologickú, resp. psychiatrickú starostlivosť. Zároveň chceme zdôrazniť, že výstava môže negatívnym spôsobom ovplyvniť snahy a úsilie mnohých inštitúcií a organizácií, ktoré pôsobia v oblasti poskytovania sociálnych a zdravotných služieb pre ľudí s duševnými poruchami.


Mgr. Dita Leczová
MUDr. Magdalena Ciwoniuk
KOMPAS - Komunitná pomoc a starostlivosť, n.o.



Stanovisko podporili:

- Liga za duševne zdravie SR, o.z.
- Kancelária WHO na Slovensku
- MUDr. Marcela Barová za Otvorme dvere, otvorme srdcia, o.z. (ODOS).
- Integra, o.z., Michalovce.
- MUDr. Jana Vránová v mene Združenie denných psychiatrických stacionárov na
Slovensku, aj v mene Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti.
- Doc. MUDr. Igor Škodáček, PhD, Prednosta Kliniky detskej psychiatrie LFUK
a DFNsP Bratislava, prim. MUDr. Ján Šuba, Klinika detskej psychiatrie, DFNsP
Bratislava a ďalší pracovníci kliniky: MUDr. František Bohmer, MUDr. Elena
Činčurová, MUDr. Eva Ondrejková, MUDr. Martina Paulinyová, MUDr. Mariana
Péderová, MUDr. Jana Trebatická, PhD., Mgr. Diana Dočolomanská, Mgr. Andrea Hinštová, PhDr. Zuzna Hradečná, Mgr. Katarína Miková, PaedDr. Agnesa Mučková, Mgr. Igor Tomášek, Mgr. Sindónia Holanová, Dagmar Eliašová, Miriam Benkusová, Mariana Dubovská, Mária Ďurajková, Judita Flasiková, Klaudia Jakabovičová, Andrea Košťálová, Adriana Kružliaková, Ľudmila Pesslová, Karin Reimannová, Ľubica Satková, Anna Vidrová, Renáta Plankenauerová, Mgr. Eva Vaščáková, MUDr. Agáta Boldižárová.
- MUDr. Dalibor Janoška, primár II. PK SZU, psychiater, Psychiatrická nemocnica
Philippa Pinela, Pezinok.
- prim. MUDr. Mariana Koníková, Psychiatrická klinika FNsP Ružinov, Bratislava
a ďalší pracovníci kliniky: MUDr. Peter Ohrablo, MUDr. Peter Molčan, MUDr. Michaela Weidlichová, PhD., MUDr. Zuzana Pálešová.
- pracovníci Psychiatrickej kliniky JLF UK a MFN v Martine.
- študenti 4. ročníka LF UK v Bratislave: MUC. Anton Kalmancai, MUC. Barbora
Kulová, MUC. Marianna Margetinová, MUC. Petra Muržicová, MUC. Veronika
Martišíková, MUC. Denisa Marcišová, MUC. Matej Majerčík, MUC. Martina Masáková, MUC. Anna Pivovarčiová.
- Alena Kulišovová, predsedníčka Združenia pacientov Viktória, Bratislava.
- členovia Združenia pacientov Viktória, Bratislava.
- Mgr. Anna Kočibalová za O.Z. OPORA.
- PhDr. Tatiana Hrindová, námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť PN Michalovce, n.o.
- Mgr. Martin Miler, klinický psychológ - psychoterapeut, Súkromná psychologická ambulancia, Bratislava.
- PhDr. Radovan KRISTL, psychológ Ozbrojené sily SR.
- MUDr. Martin Naď, Detský psychiater, Psychiatrické oddelenie UVN Ružomberok.
- Mgr. Viera Hojnošová, živnostníčka v oblasti špeciálnej pedagogiky a psychoterapie.

***

Tlačová správa 25. februára 2010

DAJME STOP STIGME
Liga zahájila destigmatizačnú a preventívnu kampaň


Žijeme v 21. storočí, vedci dokážu transplantovať srdce alebo skúmať Mars, a predsa ešte stále verejnosť verí v mýty a nepravdy o duševných poruchách. Zdrojom týchto stereotypných predstáv o ľuďoch trpiacich duševnou poruchou je nevedomosť a strach z duševnej poruchy a jej nositeľov. Pritom psychické problémy sa týkajú každého z nás a v extrémnej situácii môžu prerásť do duševnej poruchy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každý štvrtý človek sa v priebehu svojho života stretne s duševnou poruchou.


Ak zažijete, že niekto nezvláda pracovné úlohy ani svoj bežný život, trpí chronicky zlou náladou a nevie sa tešiť zo života, má bizarné vysvetlenia na svoje nezvyčajné činy, vy vidíte len jeho uštvanú a trpiacu tvár a nakoniec sa ocitne v psychiatrickej nemocnici, tak máte zhruba predstavu o tom, ako by mohla začať duševná porucha. Našou typickou reakciou je okrem súcitu aj strach z ľudí trpiacich duševnými poruchami, čo môže spolu s predsudkami a dlhodobo tradovanými mýtami viesť k vytláčaniu týchto ľudí na okraj spoločnosti.

Stigma znamená znak a o stigme hovoríme, ak niekoho neoprávnene označíme a prisúdime mu vlastnosti, ktoré znižujú jeho ľudskú dôstojnosť a hodnotu. Stigma prináša pocit hanby a zneváženia, a vedie k tomu, že označený nemôže žiť plnohodnotný život a spoločnosť ho vylúči na okraj. Stigmatizácia tak predstavuje "druhú chorobu" okrem vlastnej duševnej poruchy a je silnou bariérou pri začleňovaní späť do spoločnosti.

Jednou z možných príčin stigmatizácie je, že duševná porucha nie je taká čitateľná ako telesné ochorenie. Môžeme si predstaviť ako príklad porovnanie depresie a zlomenej nohy. Telesná choroba je jasná a zdanlivo zrozumiteľná "chyba" nejakého orgánu. Duševná porucha sa môže javiť ako vystupňovanie inak bežných stavov ako smútok, strata záujmu, znížená aktivita. Bežne sa s nimi vysporiadame. Človek s duševnou poruchou však vyzerá ako by bol slabý, neschopný, nespoľahlivý a možno aj hlúpy a nebezpečný, keď ich nedokáže zvládať. Práve nedostatok informácií o chorobách, ich priebehu a liečení je živnou pôdou pre nesprávne predstavy a mýty.

Predsudky a stigmatizácia bránia vyhľadať pomoc
Predsudky sú pohodlnou, spoločensky tolerovanou skratkou, ktorá nás nenúti premýšľať o veci, tragicky však komplikuje život ľuďom s duševnými problémami. Trpiaci má dve možnosti, buď od strachu svoje problémy tají a sťažuje si cestu k vyliečeniu až tak, že choroba môže skončiť zbytočným chronickým utrpením alebo až samovraždou. Druhá cesta ho vedie k odborníkovi a dlhodobá liečba mu okrem pomoci prinesie aj ťažko odstrániteľnú nálepku psychiatrického pacienta.

Liga za duševné zdravie SR každoročne organizuje informačné kampane, aby korigovala mýty a nepravdy. Verejnosť je napríklad presvedčená, že ľudia s duševnou poruchou sú nebezpeční a agresívni, a pritom podiel ľudí s duševnou poruchou na násilných činoch a zločinnosti je rovnaký ako u ostatnej populácie. Mnohokrát si ľudia myslia, že duševné choroby súvisia so slabou vôľou a len slabí ľudia sú duševne chorí. Tento názor narobí veľa zla. Duševné poruchy nie sú prejavom slabej vôle. Diagnóza depresie je vedecky podložená a nie je možné ňou maskovať ani neschopnosť, ani lenivosť. Nie je pravda, že väčšina duševných chorôb sa nedá liečiť. V mnohých prípadoch vhodná liečba potlačí príznaky poruchy tak, že pacient pracuje a žije tak, ako predtým. Väčšinou sa podarí stav pacienta aspoň výrazne zlepšiť.

Duševné poruchy sú vyliečiteľné
Vyliečiteľnosť duševných porúch je všeobecne 20 až 30 % tak, ako aj u iných závažných ochorení. Podľa údajov Svetovej psychiatrickej asociácie (WPA) sa viac ako 50 % prípadov depresie po adekvátnej liečbe, čím sa myslí aj psychoterapia a podľa potreby aj psychofarmaká, úplne vylieči. U schizofrénnych porúch sa v 20 až 30% po preliečení prvej epizódy ochorenie už nikdy nevráti. Možnosti úplného vyliečenia potvrdzujú aj viaceré príbehy známych ľudí, ktorí ukázali verejnosti, že aj s liečenou duševnou poruchou sa dá byť úspešným.

Napriek tomu, že napríklad depresia je jednou z veľmi rozšírených duševných porúch a je dobre liečiteľná, aj tak pretrvávajúce predsudky a stigmatizácia sťažujú prístup k úspešnej liečbe. Prvá slovenská epidemiologická štúdia výskytu depresie EPID uvádza, že vyše 40% respondentov malo nejaké príznaky depresie a u 12% možno uvažovať o silnej depresii, kde je potrebná odborná pomoc. Toto číslo sa výrazne neodlišuje od výskumov v iných krajinách, kde sa celoživotné riziko pre výskyt depresie pohybuje medzi 10 - 20%.

Napriek takýmto vysokým číslam sa ešte stále ľudia na Slovensku hanbia vyhľadať odbornú pomoc. Boja sa nálepky psychiatrického pacienta. Neliečené choroby sa komplikujú a liečia sa oveľa ťažšie.


MUDr. Eva Pálová, PhD., prednostka 1. psychiatrickej kliniky FNLP a UPJŠ v Košiciach, členka odbornej rady Ligy za duševné zdravie SR
"Depresia môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, znížené sebahodnotenie, poruchy spánku a rôzne mnohopočetné bolesti. Smútok určite pozná každý z nás. Obyčajne vzniká po tragickom zážitku. Vtedy je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu.
V roku 2008 prišlo k psychiatrom najviac pacientov práve s depresiou, bolo to spolu viac ako 380 tisíc vyšetrení. Z toho každý pacient prichádza s touto diagnózou približne štyrikrát. Závažné je, že z nevedomosti prehliadame skutočnosť, že až dve tretiny pacientov s depresiou majú samovražedné myšlienky. Podľa štatistík si 10 až 15 % ľudí s depresiou siahne na život. Štatistiky uvádzajú 500 až 630 dokonaných samovrážd ročne a okolo 800 až 1200 samovražedných pokusov ročne na Slovensku.
Máme pocit, že sa nás to netýka, kým to nepostihne niekoho blízkeho. Potom nás trápi, že sme nič neurobili, že sme si nevšimli príznaky, ale zvyčajne býva neskoro.
Depresia patrí k najčastejším a najzávažnejším poruchám. V súčasnosti je dobre liečiteľná a zvládnuteľná, avšak za podmienky, že sa včas diagnostikuje a správne lieči! Depresia nie je slabosť, postihuje celého človeka, je to choroba, ktorú treba liečiť, pretože sa liečiť dá ... "

Podporme akceptáciu ľudí s duševnými poruchami - dajme STOP stigme
Keď prekonáme predsudky a diskrimináciu, poskytneme efektívne služby a staneme sa súčasťou podpornej siete služieb, pomôžeme ľuďom s problémami duševného zdravia vrátiť sa do práce a žiť kvalitnejší život.

Liga za duševné zdravie SR realizuje v spolupráci s ODOS v rámci Národného programu duševného zdravia s podporou Ministerstva zdravotníctva SR informačnú kampaň na podporu destigmatizácie a na prevenciu depresie a suicídií. Tohtoročná informačná kampaň pod názvom "Daj stop stigme! O duševných poruchách bez mýtov a neprávd. Neváhaj vyhľadať pomoc!" prebieha v marci 2010 v médiách a prostredníctvom informačných letákov v čakárňach praktických lekárov a v lekárňach na celom Slovensku.
V regiónoch Slovenska prebehnú tiež diskusie pre verejnosť s odborníkmi, ktoré organizujú združenia pacientov a príbuzných. Diskusie odborníkov, psychiatrov alebo psychológov s verejnosťou budú v marci v Bratislave, Žiline, Prievidzi, Trenčíne, Trnave, Zvolene, Rimavskej Sobote, Považskej Bystrici, v Košiciach a v Prešove. Termíny oznámime v priebehu budúceho týždňa.

Informačná kampaň vyvrcholí Koncertom LDZ SR, na ktorom sa 18. marca 2010 budú slávnostne odovzdávať Ceny Ligy za duševné zdravie SR za prínos v oblasti duševného zdravia. Čestnú záštitu na koncertom prevzal minister zdravotníctva SR Richard Raši a primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský.



Ing.Olga Valentová
kontakty s verejnosťou
Liga za duševné zdravie SR
Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava
0903 / 658595
olga.valentova@dusevnez.sk