Liga za duševné zdravie SR

ADHD

ADHD – Príznak dnešnej doby.

Pri laických, ale aj odborných debatách o tejto diagnóze sa často kladie otázka, kto alebo čo je zodpovedné za tak veľký nárast tejto diagnózy v poslednej dobe. Sú to rodičia a ich nesprávna výchova, učitelia a ich nedostatok pochopenia, zlý vzdelávací systém, nezdravá strava, priveľa elektroniky, alebo jednoducho nešťastná genetika a iné fungovanie mozgu týchto detí? Z takto položenej otázky sa často stane konflikt, v ktorom jedna strana obviňuje druhú a napätie narastá. Žiadne takéto zjednodušené nájdenie jedného vinníka nás dopredu určite neposunie, skôr naopak.

V tomto článku chcem ponúknuť úplne iný pohľad, v ktorom budeme “všetci na jednej lodi” a ktorí nás povedie k tak nevyhnutnej spolupráci. Pretože ako v jednotlivých prípadoch detí s ADHD tak aj pri hľadaní spoločenských riešení tohto problému je základom spolupráca všetkých zúčastnených. Akonáhle prestaneme byť súpermi obviňujúcimi sa navzájom zo zlyhania a začneme byť partnermi, ktorí spolu hľadajú možnosti zlepšenia, máme napoly vyhraté. 

Pri práci s deťmi s ADHD som si uvedomil jednu vec. Mnohé ich prejavy a problémy sa veľmi podozrivo podobajú na prejavy a problémy celej našej spoločnosti.     

Typické prejavy dieťaťa s hyperaktivitou a poruchami pozornosti sú tieto: vnútorný aj motorický nepokoj, rýchla unaviteľnosť a tekavosť pozornosti, impulzivita, nízka frustračná tolerancia, emočná labilita, slabá inhibičná kontrola, celkovo nízke sebaovládanie a sebadisciplína. V kolektíve to býva často neschopnosť prispôsobiť sa a nájsť si zdravé miesto v skupine, celkový nedostatok sociálnych zručností, časté šaškovanie, túžba byť neustále stredobodom pozornosti, alebo zasa vyčlenenie sa, problém nájsť a hlavne udržať si kamarátov. Vo vzťahu k dospelým býva častý vzdor, nedôvera, konflikty, nerešpektovanie autority či pravidiel

 Základné prejavy ADHD:

  • deti s ADHD pôsobia na svoje okolie rušivo, vytvárajú okolo seba chaos, ktorý majú aj takpovediac v sebe
  • veľa ich prejavov sa dá zahrnúť pod pojem nezrelosť a povrchnosť
  • ich prežívanie aj správanie je často extrémne, chýba zdravá miera
  • najvypuklejšie sa ich problémy prejavujú vo vzťahoch a v ne-fungovaní v skupine
  • impulzívne, emočné reakcie prevažujú nad pokojnými, vedome uváženými reakciami
  • častý je vzdor a rebelovanie voči dospelým, autoritám, akýmkoľvek prejavom disciplíny
  • deti majú nízke sebavedomie, identifikovanie sa ako problémové dieťa ( toto je sekundárny príznak plynúci z častej kritiky a napomínania dospelých aj rovesníkov)

Zaujímavý je v tejto súvislosti neurologický obraz ADHD (J. Edrich, 2015). Trochu zjednodušene môžeme konštatovať podobné prvky vo fungovaní mozgu a centrálneho nervového systému ako pri popise správania a prežívania detí:

  • vo vnímaní aj myslení dieťaťa vzniká často chaos, spôsobený preťažením podnetmi, ktoré mozog nedokáže zdravo spracovávať
  • celkovo môžeme hovoriť o nezrelosti mozgu a nervovej sústavy
  • na niektoré podnety nervový systém reaguje menej, ako by mal a na niektoré prehnane, chýba zdravá miera
  • detský mozog má problém s vnímaním proťajšku, vonkajšieho objektu, nevie si k nemu vytvoriť primeraný vzťah
  • vegetatívny nervový systém (zodpovedný za impulzívne reakcie a emócie) dominuje nad centrálnym (zodpovedným za uvážené myslenie, vnímanie a konanie)

A teraz sa pokúsim o kritickú reflexiu našej doby, posúďte sami, či je trefná:

  • v rôznych oblastiach nášho života prevláda chaos, neistota a napätie
  • chceme dosiahnuť úspech rýchlo a s malou námahou, bez dlhšieho zaoberania sa čímkoľvek
  • povrchnosť pozornosti, záujmov aj vzťahov dominuje nad hlbokým záujmom o činnosti aj ľudí
  • často striedame objekty nášho záujmu, či už hovoríme o aktivitách alebo ľuďoch, niečo nové a neznáme nás láka oveľa viac než niečo dobre známe
  • úspešný človek je ten, čo dokáže robiť veľa vecí naraz a je stále v časovom zhone
  • materiálne hodnoty a individuálne presadenie sa sú dôležitejšie než vzťahy, ktoré sa často rozpadajú alebo vyprázdňujú
  • veľa ľudí si nevie nájsť svoje miesto v spoločnosti, cítia sa vyčlenení
  • mnohým ľuďom zasa príliš nezáleží na svojom okolí
  • technika dominuje nad prírodou a technické smery nad sociálnymi
  • všetko musí byť zábavné a cool
  • máme obrovské možnosti voľby v nepodstatných veciach a slabú vôľu na to, aby sme dokázali uskutočniť to, čo je podstatné
  • sebaovládanie a miernosť nie sú cenené hodnoty, naopak intenzita emócií a zážitkov a čím silnejšia túžba po vonkajších lákadlách
  • v mnohých oblastiach spoločenského života vidíme veľkú polarizáciu až extrémizmus, chýba dialóg a zdravý stred
  • ponúkaným vzorom nie je starší zrelý človek, ale mladý, úspešný a dravý, alebo niekedy dokonca dieťa hrajúce sa so životom bez zodpovednosti a vážnosti
  • oveľa viac a lepšie sa staráme o svoje deti než o našich starých ľudí
  • poznanie získané dlhodobým skúmaním jednej vecí sa nahrádza bleskurýchlym získaním tisícov informácií z internetu
  • ľudia sú dlhodobo z tohto fungovania preťažení a podráždení, strácajú pokoj a množí sa napätie

Podobnosť dobových trendov a prejavov detí s ADHD bije do očí. Ak je teda niekto alebo niečo naozaj zodpovedné za výrazné stúpanie počtu deti s týmto trápením, je to “duch našej doby” a všetci tí, ktorí tieto trendy podporujú.

Takýto spoločenský pohľad na diagnózu ADHD nie je len myšlienkovou hrou. Vyplýva z neho veľmi závažný fakt, že keď chceme tomuto javu predchádzať, budeme musieť zmeniť naše spoločenské nastavenie. Prevenciou a liečbou ADHD na spoločenskej úrovni je teda reforma našej spoločnosti, jej hodnôt a atmosféry. A keďže spoločnosť tvoríme všetci, znamená to, že každý z nás sa môže stať “terapeutom a preventistom” ADHD vo svojom okolí. Stačí k tomu, aby začal vyvažovať vyššie uvedené prejavy doby a zasadil sa svojím životom za opačné hodnoty.

Za najdôležitejšie terapeutické postoje pokladám:

  • dialóg, spoluprácu a spájanie namiesto rozdeľovania
  • pokojné a uvážlivé konanie vychádzajúce zo sebaovládania
  • podporu medziľudských vzťahov a sociálnych zručností
  • stálosť a hĺbku pozornosti, záujmov aj vzťahov
  • rozvoj dobe primeranej spirituality človeka, ktorá bude odporovať dnešnému materializmu a egoizmu

Tento článok je výňatkom z dlhšieho článku o tejto problematike, ktorý vyšiel v zborníku z konferencie Expresívne terapie vo vedách o človeku 2017, organizovanom katedrou liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Prikladáme tu aj celé znenie tohto článku. Je v ňom rozvinutý aj obraz rodiny s ADHD dieťaťom a možnosti terapeutickej práce s rodinou.

Celý článok si môžete prečítať tu: ADHD – príznak doby – článok do zborníka Expr. Ter.

Tento článok je skrátenou verziou textu Mgr. Mateja Štepitu, psychológa venujúceho sa problematike ADHD.
viac na http://www.matejstepita.sk