Ako si ho udržať, ak máme rôzne starosti, problémy, nedoriešené veci?
Vlastným rozhodnutím volíme, ktoré svoje nálady a city práve pustíme k slovu. A ktoré budú také mocné, že premôžu slova rozumu, ktorý si je schopný každú chvíľu spomenúť na nejakú nepríjemnosť. Vlastnou vôľou sa však spojíme s tým miestom v sebe, ktoré si pamätá, ako sa cítime, keď je nám dobre, keď sme vyrovnaní. S tým miestom v sebe, kde sme prijali seba, ako i tých druhých a svet s láskou, dôverou a pokojom. Ani si nemusíme pripomínať, čo všetko máme, čo sme dostali od života, od ľudí a čo sme dokázali v živote až doteraz. Vieme dobre, že teraz a tu sme so všetkým, čo sme doteraz zažili a sami si z toho vyberáme. Ak sa vám nedarí upokojiť a preladiť skúste to trochu aktívne. Spomeňte si, že:
nech bola vaša cesta až doteraz akákoľvek, zvládli ste ju.
Sadnite si rovno, vyrovnajte chrbát, zdvihnite ramená a povedzte si: „ je to môj svet, vytvoril/a som si ho spolu s inými ľuďmi a svetom. Ja som pánom/ňou svojho sveta: každým momentom ho tvorím a mením, podobne ako druhí ľudia, s ktorými sme spojení neviditeľnými nitkami. Všetko je v poriadku“.
Máme svoj poloplný pohár života pevne v rukách a cítime sa obdarovaní. Ak by naše telo nechcelo spolupracovať, poznáme predsa „triky“, ako ho k tomu prizvať: prechádzka v prírode, kde si všimneme krásne stromy, vôňu lesa, zvuky vody, vieme, že pomôže pohladiť psa, usmiať sa na dieťa, alebo na tú prekrásnu striebrovlasú pani, proste sa usmievať.
Len sa prestaňte hodnotiť, porovnávať s druhými a ľutovať. Nie je dôvod a nie je to vaša cesta. Vianoce otvárajú v ľuďoch ich citlivosť, srdcia, čím prinášajú na svet ochotu podeliť sa s druhými, ale aj obnažujú rany, frustrácie a nešťastia. Vianoce sú sviatkami obdarovávania. Keď chystáme dary, často zabúdame, že každý jeden z nás bol obdarovaný na Vianoce symbolicky: narodením toho dieťaťa božieho, ktoré bolo poslané na svet nám všetkým, veriacim i neveriacim ako symbol toho, že tu nie sme sami, že sa môžeme oprieť nielen o druhých, ale aj o mocné sily života. Či formou viery v božské sily, alebo formou viery a nádeje v seba, druhých a život sám.
Ako dosiahnuť pocit spokojnosti ?
Niektorí z nás sú večne nespokojní, hlavne s tými druhými: rodičia s deťmi – nikdy nie sú dosť dobré, ak nie sú dokonalé (ale kto je?), partnerky s partnermi a naopak, učiteľky so žiakmi, susedia so susedmi, proste my s tými druhými. Naša spokojnosť sa spája s našimi hodnotami : výkonní, úspešní, dobrí, čestní, … Problém je v tom, že ostatných vnímame cez seba. Keď nie sme spokojní so sebou, neobstojí v našich očiach nikto. Nevidíme na druhých to, čo nemáme aj v sebe. Premietame na nich svoje neúspechy, zlyhania, lenivosť a závistlivosť…
Byť a mať – môže byť problém prístupu. Tí, čo chcú „mať“, nebudú nikdy spokojní, lebo nemôžu mať všetko. A keďže nemôžu mať všetko, ich pechorenie sa za tým, mať stále viac, bude sprevádzať nespokojnosť, závisť, bolesť hlavy a vysoký tlak. Iste, potrebujeme mať naplnené základné potreby, aj vyššie duševné a duchovné hodnoty a robíme preto, čo je našich silách. Považujeme to za „normálny život“, za prirodzené usporiadanie sveta.
Keď to máme takto prijaté a usporiadané, potom nám stačí málo: zastaviť sa, prestať sa porovnávať a pozrieť, čo sa mi to tak podarilo, z čoho som sa tešil/a, na čom som tak pracoval/a, uvedomiť si, že: svedomie mám čisté.
Ešte síce nie som v cieli, ale cesta je to dobrá. Je to moja cesta. A ak nám pri bilancii vyjde, že predsa len mohla byť tá naplnená časť pohára väčšia, čo nám vlastne bráni sa trochu zahanbiť a začať plánovať. Reálne plánovať s termínmi a kontrolkami. Tie hlavné kontrolky budú v našich pocitoch – na škále spokojnosť -nespokojnosť-depresia-strata zmyslu… Nejde o guličky. Je to hlavný životný pocit. Štartuje, alebo brzdí základné pozitívne životné naladenie.
Silnejší je už len pocit šťastia. Ale to je už iná otázka.
Ako je to teda s pocitom šťastia, radosti, harmónie? A na Vianoce zvlášť rodinnej harmónie . Ako sa vyhnúť tomu, čo ohrozuje naše šťastie?
Na začiatok ešte položíme otázku: je to, čo si pamätáme ako šťastie a čo prežívame ako šťastie identické? Napríklad vysokohorskú túru prežívame ako šťastie až na chate pri čaji s rumom. Počas nej sa často trápime a nadávame. Šťastie sa zdá byť niečím viac ako len spokojným životom.
Nestačí, že mám naplnené základné potreby, že sa „mám dobre“, preto je mnoho bohatých ľudí nešťastných!! Hedonistické šťastie – z dobrého jedla, pitia, krásnych vecí, akosi nestačí. Šťastie je komplexný pocit, k úplnosti potrebuje pocity naplnenia zo zmysluplnej činnosti, dosahovaných výkonov, angažovanej činnosti, súvisiacej s našimi hodnotami. A tak môže byť zdrojom šťastia aj dlhodobá stresujúca činnosť, napríklad u športovcov, vedcov, ale aj v každej práci, a činnosti, do ktorej sa vkladáme.
Znie to však trochu „učene“. My predsa vieme, že niekedy sme jednoducho šťastní. A vedia to aj tí, čo skúmajú našu dušu: americký psychiater Csikszentmihály, maďarského pôvodu, popisuje šťastie ako pocit úplného sa ponorenia do nejakej činnosti, všetkými zmyslami. Nazýva to flow -plynutie. Príkladom je detská hra (aj veľké deti to dokážu), ponorenie sa do príbehu, do rozprávky (môj vnuk nechcel odísť z kina, chcel znova, ako bol zvyknutý z videa). Je to aj ten pocit z pohľadu na krásny západ slnka, prskavky na stromčeku, je to ktorýkoľvek úžasný moment, z ktorého si nesieme teplo v duši, krásu v srdci a motýliky.
Na Vianoce sme citliví na rodinné vzťahy, nenaplnené očakávania, nedostatky, problémy, ľahostajnosť.
S rodinným šťastím je to podobne: sú obdobia, kedy sa úplne ponoríme do tejto sféry: keď sme zamilovaní, narodí sa nám dieťa, mnoho okamihov zo života detí. Problém je v tom, že „normálne“ prežívame rodinný život popri pracovnom a ešte potrebujeme aj rekreačné aktivity, aby sme to zvládli. Zdrojom šťastia nám je teda logicky to, do čoho sa viac ponoríme. Na čo máme viac času. Ako si usporiadame priority. Vieme, že „všetko má svoj čas“. „Je čas siať, a čas zberať úrodu, čas budovať i čas búrať, čas plakať i čas smiať sa…“ hovoril už Šalamún.
Iba také „jemné“ umenie potrebujeme k hľadaniu šťastia: vedieť kedy má čo v našom živote svoj čas.
- Potom nám už len stačí vôľa byť šťastný, ochota smiať sa, radovať z dobrých vecí u seba, aj druhých.
- Aj úsmev trochu nasilu zmení našu náladu na pozitívnu -usmievajte sa.
- Cvičte – vyplavujú sa pritom endorfíny, hormóny šťastia. Ale hýbte sa denne.
- Venujte viac času rodine a priateľom, všetko ostatné, čo nás tiež robí šťastnými sú vlastne cesty ako získať viac času na rodinu a viac dobrých priateľov. (koníčky, výlety, oslavy)
- Pomáhajte ostatným. Preukázanie láskavosti zvýši okamžite váš koeficient šťastia.
- Plánujte. Výlety, príjemné aktivity, slávnosti. Tie endorfíny, ktoré sa vyplavia pri plánovaní vám už nikto nevezme a myšlienka na plánovanú aktivitu vždy vykúzli úsmev.
- Upokojí to vašu myseľ a posilní vaše vedomé prežívanie seba. Je prevenciou (i terapiou) depresie.
- Buďte vďační. Každý deň sa vám určite stali tri dobré veci. Spomeňte si na ne, zapíšte si ich. Keď to budete robiť denne, zmení to vašu citlivosť na pozitívne veci, vaše postoje.
- Zostarnite. Vtedy už máte skúsenosti, viete niečo o strese, strate a sklamaní. Viete, aké sú relatívne. Robíme už len veci, ktoré nás bavia a pamätáme si viac pozitív. V mladšom veku stačí zrelosť a múdrosť postojov a presvedčení. Viete vymieňať nefunkčné, negatívne – za funkčné a pozitívne.