Dovoľte otázku? Spomínate si, čo automaticky odpovedáte na zdvorilostnú otázku Ako sa máš?
Ak odpovedáte : skvele, výborne, alebo aspoň dá sa, robíte pre to, aby to aj bola pravda, prvý krok. No a logicky, ak odpovedáte nejakým malebným opisom toho, ako je to na kočku, aké máte strašné obdobie, nič sa vám nedarí, ľudia sú zlí a svet je hrozný, tiež robíte prvý krok a možno nielen prvý. Zostane vám zlá nálada, nedobrý pocit.
Tá zlá emócia, ktorú ste vytiahli zo zásuvky na svetlo božie, v nádeji, že na slnku, ako kvapka vody, uschne, alebo posťažovaním sa vám uľaví, alebo… v každom prípade, negatívnu emóciu máte vo vedomí a zostane tam, aj keď ukončíte stretnutie. Dokonca sa mohla rozmnožiť, lebo ten s kým ste hovorili asi nereagoval dostatočne citlivo. Mohol na vás tiež vybaliť dobré správy, že získal lepšie miesto, dcéra sa vydáva, alebo syn promuje. Váš pocitový svet zažíva ďalšiu ranu: svet je nespravodlivý, ako k tomu prídete, že jedným sa tak darí, kým vám nič, ešte aj počasie je mizerné, určite nechytíte autobus a…
Najdôležitejšia informácia v tejto súvislosti je, že čokoľvek poviete, zapíše sa to do vašej neurologickej pamäti akoby sa to stalo. Len si predstavte tie jazvy, ktorési spôsobujete bedákaním a často aj predstieraním vašich nezdarov, neúspechov a katastrof.
Každý z vás počul o pozitívnom myslení a niektorí o ňom už ani počuť nemôžu. Ja tiež netvrdím, že je to liek na všetko, ale myslíte na svoju nervovú sústavu, ktorá navyše má len obmedzený počet neurónov, z ktorých sa skladá a všetky nevie obnovovať.
Možno už veľa o tom aj viete, ale akosi sa to nedostalo k vašim automatickým reakciám, sú nevedomé, cez ne hovorí vaše podvedomie. Jeho ovplyvňovanie vašich nálad, toho ako sa práve cítite, funguje spoľahlivo.
Je potrebné niečo pre svoju automatiku urobiť.
Zastavte sa a bilancujte. Ste relatívne zdravý, v bezpečí, netrpíte extrémnou existenčnou núdzou, máte rodinu, priateľov, zamestnanie, niečo vás baví a teší, aspoň občas? Tak si gratulujte, ste šťastný človek. Aj keď máte len časť z vymenovaného, môžete žiť pokojný a občas aj šťastný život.
Ak máte všetko základné pre život a nie ste spokojný, nehovoriac o tom, že šťastný, je to tak preto, že ste sa tak slobodne rozhodli.
Čo také strašné sa vám stalo? To počasie, ten autobus? Alebo nakopené neriešené problémy? Alebo pocit ohrozenia z toho, čo by sa mohlo stať? Alebo pocit z toho, čo sa stalo a vy ste to nezvládli na sto percent?
Taktiež ste určite počuli, viete, že minulosť sa zmeniť nedá. Dá sa však zmeniť jej dopad na aktuálny psychicky stav. Tým, že prijmete, ako ste sa zachovali a skúsite si vytvoriť a zapamätať ako by ste to na budúce chceli mať, vybavíte minulosť. Pomôže aj vysloviť nahlas dôverníkovi vašej duše, že sa skoro hanbíte, alebo že vás hnevá ako ste to riešili, čo ste povedali a tým si vytvoríte dobrú pamäťovú stopu pre budúcnosť. Pre súčasnosť je to vyriešené, emócie dozneli. Je vám lepšie.
A budúcnosť? Veď môže byť aj úplne v poriadku, prečo neveríte? O čom sú obavy, strach? Že skúsenosti? A už vám niekto povedal, že tým otvárate bránu do vašej psychiky, aby práve toto zorganizovala? Vaše zmätené podvedomie vydá signály, že o tomto uvažujete, týmto sa zaoberáte, tak vám to vytvorí. Spojte sa preto so svojím ja, s tým miestom v sebe, kam sa sústreďujete, keď skutočne o niečo ide, ktoré nie je len myšlienka, ani len emócia, ale váš komplexný hlas, vyvierajúci z hĺbky duše a povedzte si, všetko bude v poriadku, najlepšie ako sa dá, lebo ja som v poriadku, ľudia sú v poriadku, svet je v poriadku.
Z toho môže plynúť váš hlboký pokoj. Z presvedčenia, že taký/á aká som, som o.k. Už aj preto, že sa snažím na sebe pracovať. Tí druhí sú tiež o.k., lebo každý žije svoj život ako najlepšie vie, aj keď to nemusí byť najlepšie ako sa dá. Svet je tiež v poriadku, je o.k. taký aký je, treba ho poznať a prijať. Iný nemáme. Čo sa v ňom dá zlepšiť, do toho, zlepšujme, čo treba zmeniť, hurá na to, meňme a čo sa nedá, prijmime s pokorou a narábajme s tým tvorivo.
Keď toto urobíme, v okamihu sa náš svet zmení. Naša energia je nám k dispozícií a môžeme s ňou pracovať pre seba, druhých, pre svet. Nálada stúpa.
Keď sa porovnávame s druhými, akoby sme sa delili na polovicu, na štvrtinu, keď závidíme, venovali sme svoju energiu tým, ktorí už aj tak majú veľa, keď sa hneváme, keď sme sklamaní, urazení, podvedení , zranení, zotrvávame v mieste bez energie, s negatívnymi emóciami, ktorými prehlbujeme priepasť, do ktorej sme sa prepadli, spôsobujeme si telesné útrapy: bolí nás hlava, žalúdok, hrča v krku, únava po tele, aj celý človek sa necíti bohvieako.
Nesúhlasíte? Myslíte, že to život vám uštedruje rany a vy by ste sa rúhali, keby ste sa tešili z kvetov, slnka, mesiaca, či hviezd, z úsmevu dieťaťa, dojemnosti šteňaťa, a užili si dobrý obed? Pochválili sa ako sa vám dnes podarilo dokončiť správu, alebo a že vás pochválili deti za večeru, a aj iné veci vo vašom živote majú aj dobrú stránku.
To sme už prekĺzli na druhú stranu. Nech sa nám stalo čokoľvek, vždy je v našom živote veľa dobrého, len sa na to treba vedieť pozrieť. Možno najskôr treba uveriť, že ste hodnotný človek, zaujímavý, jedinečný a v žiadnom prípade nie ste obeť, chudák prenasledovaný, privolávač katastrof.
A keď sa vám skutočne niečo stalo, zaoberajte sa tým, riešte to, až kým nenájdete pokoj.
Najhoršie sú tie neriešené, odložené, pod koberec zametené problémy, zážitky, nepriznané emócie, permanentné rozladenie. Kradnú čas vášho života, ktorý sa dá prežiť lepšie, znehodnocujú váš život, a zhoršujú náladu na tomto svete.
Riešte problémy, odsmúťte straty, odhnevajte sklamania, asertívne, slušne a dôrazne žiadajte svoje práva a buďte zhovievaví, lebo človek je tvor chybujúci. Aj ja, aj vy, aj oni. Píše sa to aj v biblii. Ale je len na vás ako s tým naložíte. Odpúšťajte a ospravedlňte sa. Oľutujte a robte si predsavzatia. Budete rásť, pôjdete dopredu, k väčšej spokojnosti a nájdete aj šťastie. Práve na tejto cestičke rastie.
Hojne sa na nej tiež vyskytuje vyrovnanosť, vnútorný pokoj, čisté svedomie a duševné i telesné zdravie.
A keď aj všetko nefunguje na sto percent, lebo to nikdy, máme nástroje na opravu, poruke.
PhDr. Jolana Kusá