03. 03. 2015 Nezaradené

Alkohol a rodina, nevieme nepiť

Alkohol sa vytrvalo drží na druhom mieste v príčinách rozvodovosti. Myslím si, že navyše patrí aj do tej prvej kategórie, ktorou je rozdielnosť pováh a záujmov, napríklad: ona má rada kino a on krčmu. Všetky štatistiky vytrvalo uvádzajú Slovákov na popredných miestach v konzumácií alkoholu a treba myslieť na to, že niekde sa to prejaviť musí. Rodina, ako sieť intímnych, blízkych vzťahov je najzraniteľnejšia. Ľudia sú tu odkrytí, takí akí sú. Keď je človek alkoholik, alebo sa ním stáva, rodina to vie prvá. Prvá trpí.

Alkohol nám škodí

Alkohol pomerne rýchlo devastuje osobnosť človeka. Prvé otupí vyššie city a ak aj alkoholik ešte funguje v mnohých oblastiach, v rodine vie byť bezcitný, drsný, krutý, zlý, násilný – takým, či iným spôsobom. Rodina dlho dúfa, že sa ten jej pôvodný člen „vráti“. Pomáha im v tom vždy znova fáza udobrovania, odprosovania, ktorá nasleduje po opileckom záchvate. To, aký vie byť milý, láskavý a veľkorysý, kým znova nezačne piť. Rodina, alebo aspoň manželka, dlho manžela kryje, bagatelizuje jeho pitie, nepriznáva pravdu, aby „udržala rodinu pohromade“. Vraj v záujme detí. Celá rodina je „spoluzávislá na alkohole“, aj keď pije z rodiny len jeden. Keď by sme sa pokúsili znázorniť takúto rodinu živou sochou, vidíme, že alkoholik sa v pravidelnom intervale zrúti a ostatní členovia rodiny (držia sa za ruky – symbolizuje to ich vzťahy) padajú postupne ako domino.

Deti v rodine alkoholika

Samotné deti, ktoré vyrastú v takýchto rodinách, sa aj tak nevyhnú hanbe a biľagu otca alkoholika, navyše žijú roky v utajovaní, uhýbaní, neistote, musia znášať nadmernú záťaž a veku neprimerané zážitky hrubosti a ohrozenia. Dospelé deti alkoholikov často nevedia, prečo majú naďalej taký mizerný život, až keď začnú riešiť prítomnosť, niť ich privedie k tomuto neutešenému detstvu.

Čo by sme mali robiť s alkoholom v slovenských rodinách?

Nestačí biť na poplach, treba zmeniť životný štýl a začať v rodinách, kde sa odovzdávajú kultúrne vzory, hodnoty deťom. V istých štruktúrach mládeže už existujú pravidlá, že oslavy sú nealko, že sa miešajú drinky, mixujú smoothies z ovocia, zeleniny. Treba to uchopiť a podporovať čím najširšie. Niečo ako „moderný človek nepije. Cool je ignorovať alkohol“. Pohár vína je digestívum po jedle, nie nápoj na náladu, atď.

Detské šampanské by som zakázala zákonom.

Prečo nie šumivý džús? Nemusíme sami učiť deti zhubným pravidlám – keď sviatok tak alkohol. Druhá možnosť je kultivácia užívania alkoholických nápojov – k dobrému štýlu patrí neprebrať, frajer je ten, kto nepodľahne partii…Aspoň v tomto by média mohli pomôcť. Deti by to mali vidieť doma, aby spojenia ako“bol som ako doga, ideme sa rozbiť, na ťah“, ktoré už deti poznajú a používajú, mali pre ne negatívne znamienko.

Osveta sa robí ťažko, keď alkohol je všade, v samoobsluhe, v trafike, na tržnici. Už ráno je pred samoobsluhou plno tých umelohmotných poldecákov za pár centov, ktoré sa v poslednom čase objavili, aby alkohol bol dostupný úplne každému.

PhDr. Jolana Kusá, terapeutka LDZ SR