10. 06. 2014 Nezaradené

Alkoholizmus, alkoholová závislosť

Alkohol je tovar, bežne dostupný v potravinových obchodoch, dokonca aj v mnohých iných obchodoch. Má príťažlivé formy a chute – víno, pivo, whisky, koňak, slivovica, likéry a často krásne obaly, takže sa kupuje na rôzne príležitosti od okamžitého konzumu až po exkluzívne darčeky. Ich spoločnou zložkou je účinná látka etanol, alkohol C2H5OH.

Podrobne sa téme alkoholizmu venujeme na stránkach: menejalkoholizmu.dusevnezdravie.sk

Riziká alkoholu, vznik závislosti

Najväčším prekliatím alkoholu je, že spočiatku, v malom množstve- 0,6 -08 ‰ pôsobí na človeka príjemne: zvyšuje jeho sebavedomie, pozitívne príjemné pocity, eufóriu, sociabilitu,
znižuje úzkosť a depresiu. Odbúrava zábrany, zvyšuje sexuálnu apetenciu a družnosť. Po prekročení tejto dávky veľmi rýchlo a bez varovných signálov nastupujú negatívne účinky alkoholu: postupná strata sebakontroly, zníženie rozlišovacej schopnosti, strata rovnováhy, sebakritičnosti a indidividualizované prejavy – veselosť, hlučnosť, alebo smútok, agresia, veľavravnosť…
Prvou fázou svojich účinkov láka alkohol ľudí ako včely na med. Psychobiologické zmeny, počínajúce ako príjemné, sú pascou na ľudí.
Sociálne pitie alkoholu, ktoré využíva tieto účinky, je ďalšou pascou a rozvíjaním rizika. Keďže u mnohých ľudí nefunguje interné varovanie, klapka, hranica „pozitívneho „ účinku, toto množstvo sa ľahko a často prekračuje, nebadane vzniká naliehavá potreba ďalšieho pitia, abúzus, ktorý často a rýchlo smeruje až k rozvinutiu závislosti
Závislosť je stav straty kontroly nad pitím alkoholu so vzrastajúcou potrebou a chuťou na alkohol, bez ohľadu na následky.
Príčiny závislosti: Niektorí jedinci sú viac disponovaní stať sa závislými ako iní, príčiny sú väčšinou neurohomorálne, čiže psychobiologické, podporované sociálnymi vplyvmi. Teóriu genetickej predispozície podporuje familiárny výskyt alkoholizmu, ako i známe genetické informácie a zmeny, ktoré prebiehajú aj v priebehu života s alkoholom, alkohol ovplyvňuje transfer trasmittérov, najmä dopamínu a endorfínov. Je známych mnoho ďalších neurobiologických mechanizmov účinkov alkoholu, ktoré vedú k vzniku závislosti, ale komplexný mechanizmus vzniku závislosti nie je stále detailne objasnený.
Sociálne prostredie môže byť k alkoholu pozitívne, alebo odmietavé. Súčasťou našej väčšinovej kultúry je prijímanie a podporovanie pitia alkoholu v spoločenskej forme, ale aj v krčmách, reštauráciách, vinárňach, pivárňach, čiže v organizovanej forme.

História alkoholu a alkoholizmu

Alkohol sprevádza ľudstvo od počiatku jeho známej histórie, staroveké mýty tvrdia, že alkoholické nápoje, najmä víno, darovali ľudstvu božstvá. Avšak zároveň nastúpil aj boj proti nemiernemu požívaniu alkoholu. V starovekej Číne bol za opilosť trest smrti, Konfucius a Budha v 6 storočí pred n.l. pitie kategoricky zakazovali. V starej Indii boli za opilosť vykonávané kruté tresty, ako nútenie piť vriacu tekutinu, vypaľovali im na čelo znak. V starom Egypte stáli pred hostincami kostry s výstrahou „memento mori“, starí Gréci mali rozvinutú prevenciu a negatívnu propagandu najmä pre mládež, v starej Sparte opitých vystavovali ako odstrašujúci príklad, Mohamed stanovil telesné tresty za pitie a podobne.
Zmienky o škodlivých vplyvoch alkoholu nájdeme už u Hippokrata, Galéna, Aristotela i Avicennu.
Do konca 18. storočia existovali v jednotlivých štátoch rôzne fyzické tresty za opilstvo.
Až v roku 1784 bol alkoholizmus prvýkrát označený za duševnú chorobu B. Rushom. Chápal ho ako „rozborenie vôle“. Najrealistickejšie diagnostikoval alkoholizmus K.M. Bruhler-Kramer (1819), ktorý ho charakterizoval ako telesné ochorenie, poškodzujúce nervový systém a vedúce k abnormálnej túžbe po alkohole. Rozlišuje rôzne akútne a chronické formy.
V 19. storočí sa vyostril spor o genézu alkoholizmu. Niektorí lekári odmietali genetickú teóriu alkoholizmu a preferovali psycho a sociogenézu alkoholizmu (Magnus Huss 1984). Tento spor nie je dodnes úplne vyriešený.
Lekári boli nútení v 19 storočí zoči-voči narastajúcemu alkoholizmu, najmä v radoch chudobných postaviť sa proti súdobej verejnej mienke (alkoholizmus ako nedostatok vôle a charakteru) a začať liečiť postihnutých. V roku 1857 bol v Bostone otvorený prvý liečebný ústav. V Európe bol prvý ústav založený v roku 1850 v Linfforte pri Dússeldorfe. Britský parlament prerokovával už v roku 1870 zákon o dobrovoľnej a nútenej liečbe alkoholikov.
Vznikali časopisy, výskumné pracoviská a pred prvou svetovou vojnou bola už protialkoholická scéna podobná dnešnej. Zakladali sa Spolky striedmosti, dobre známe i u nás (Fándly, Bajza, Štúr, Hurban, Hodža), vznikli Anonymní alkoholici.
V New Yorku a neskôr v Yale vznikol špecializovaný Research Council, teda výskumný ústav a časopis Quarterly Journal of Studies on Alcohol, ktoré sú dodnes centrálnymi komunikačnými orgánmi v problematike alkoholu. Na Slovensku sa významnejšie poradne a liečebne otvárali až po roku 1949, v Čechách má výnimočné postavenie Apolinář, ktorý viedol od roku 1948 J. Skála.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia bola v bývalom Československu vybudovaná sieť záchytiek, protialkoholických liečební, AT ambulancií bolo 242.
V súčasnosti sa časť tohto systému rozsypala, hoci alkoholizmus napriek systematickému podchyteniu sa neznížil, boli snáď humanizované jeho dopady na alkoholikov a ich najbližšie okolie.
Od roku 1950 sa alkoholizmus dostal na pôdu Svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Jedným z prvých konzultantov bol E.M.Jellinek, ktorý položil základy klinickej klasifikácie (1942), používanej s obmenami doteraz. WHO je doteraz orientačným pracoviskom pre terminológiu a definície v tejto oblasti.

Prejavy alkoholizmu ako ochorenia

Najviditeľnejším prejavom vplyvu alkoholu na človeka je opitosť, čo je strata psychickej a fyzickej kondície a stav otravy alkoholom, ktorý môže končiť aj smrťou, najmä u mladých ľudí a pri nárazovom pití veľkého množstva. Závislosť od alkoholu je duševné ochorenie. Nie je to jednotný fenomén, má viacero možných prejavov a foriem u jednotlivcov.

Pre diagnostikovanie závislosti je potrebná u pacienta prítomnosť aspoň troch zo šiestich prejavov za posledných 12 mesiacov:

• neodolateľná túžba vypiť si
• strata kontroly nad pitím (frekvenciou i množstvom)
• potreba zvyšovať množstvo vypitého alkoholu na dosiahnutie stavu eufórie
• abstinenčné príznaky pri nedostatku alkoholu v organizme
• postupná redukcia až strata ostatných záujmov
• pitie, napriek pokračujúcemu zdravotnému poškodeniu a informovanosti o stave zdravia
Alkoholizmus je diagnóza MKCH (Medzinárodná klasifikácia chorôb) číslo 10, ktoré má u nás ešte 9 upresňujúcich poddiagnóz.

Fázy vývinu závislosti na alkohole

Obsahujú v sebe viaceré symptómy ako sú: frekvencia pitia, tolerancia množstva alkoholu, stereotypy pitia, alkoholocentrické správanie, abstinenčný symptómový komplex, psychoorganické poruchy a poškodenia, sociálne a profesionálne výpadky a zlyhania, psychické poškodenia a telesné poškodenia.

Po Jellinkovi sa v medicíne skôr používa termín štádiá, pretože jednotlivé úseky, počas ktorých človek nadmerne pije, nenasledujú chronologicky za sebou a zákonite po sebe, ako fázy.

I. štádium: Počiatočné, prealkoholické (rizikové štádium), symptomatické
– stúpajú dávky alkoholu, aj frekvencia pitia
– stúpa tolerancia na konzumované množstvá
– oceňuje sa pozitívny dopad alkoholu na psychiku
– normálne fungovanie v celom rozsahu

II. Štádium: Prodromálne (začiatok závislosti), varovné
– pocity viny z pitia
– začiatok tajného pitia
– prvé palimpsesty – slangovo „okná“, straty pamäte
– predpríprava alkoholom – na guráž
– vyhýbanie sa diskusii o alkohole
– pravidelné pitie
– zvyšovanie tolerancie na alkohol

III. štádium: Kritické, kruciálne (prelomové)
– strata kontroly
– racionalizácia pitia
– čelenie tlaku okolia
– občasné abstinencie
– zmena štýlu pitia
– zužovanie záujmov
– alkoholocentrické správanie
– zmena nálad, výčitky svedomia
– sebaľutovanie, zatrpknutosť, žiarlivosť
– reinterpretácia interpersonálnych vzťahov
– zmena v rodinných zvyklostiach, nespoľahlivosť
– zabezpečovanie si zásob alkoholu
– zanedbávanie správnej výživy
– pokles potencie, pokles záujmu o intimitu
– pravidelné ranné pitie
– prvá hospitalizácia pre niektoré alkoholické choroby

IV. štádium: Chronické, terminálne (posledné)
– prolongovaná (predĺžená) opitosť, bez vytriezvenia
– strata etických zábran
– poškodenie myslenia
– pitie s osobami a v prostredí hlboko pod spoločenskú úroveň
– strata alkoholovej tolerancie
– tremory (trasenie rúk, hlavy, ….), spustnutý výzor
– psychomotorická inhibícia (zhoršená schopnosť pohybu, neschopnosť vstať)
– obsedantný charakter pitia (stále nutkanie k pitiu alkoholu, baženie po droge)
– zlyhávanie racionalizácií (už ani sám neverí predchádzajúcim zdanlivo racionálnym vysvetleniam svojho kladného vzťahu k alkoholu)
– pravé alkoholické psychózy (zmenená osobnosť, duševná porucha)
– pitie čohokoľvek, technické prostriedky, alpa. Okena

Klasifikácia na základe Jellineka

Priebeh alkoholizmu na symptomatologickej úrovni v súčasnosti (podľa príznakov)

1. Sporadický, frekventovaný a periodický abúzus (opitosť) alkoholu predstavuje fázu nezáväzného alkoholizovania. Môže ísť o sociálne pitie v skupinách, partách, alebo o pitie symptomatické u psychopatickej osobnosti. Toto experimentálne predalkoholické štádium môže niesť v sebe nebezpečie priblíženia sa k droge.

2. Návykové, habituálne (patriace k osobnosti) pitie.
Dlhodobé alkoholizovanie ovplyvňuje osobnosť, nastupuje zvýšená tolerancia alkoholu, viacdňové pitie s rannými abstinenčnými príznakmi, ranné pivo, alebo „frťan“, pivo po práci.
Rozhoduje sa o ďalšom vývine, pokusy o redukciu pitia, abstinovanie sa striedajú so sólovým a tajným pitím, prevažuje spoločenské pitie, v parte, v krčme. Občasné palimpsesty – výpadky pamäte, okná.
Častý nezáujem zmeniť životný štýl, napriek problémom v rodine a zamestnaní.

3. Závislosť na alkohole, toxikománia
Má vyhranený akcelerujúci priebeh. Tolerancia na alkohol sa výrazne zvyšuje, ranné dávky majú charakter dychtivého pitia na uhasenie baživej potreby. Častejšie sa vyskytujú palimpsesty, okná, niekedy aj po malej dávke, človek je nevyspytateľný a nespoľahlivý, splošťuje sa osobnosť, prvé sú odstránené vyššie city, strážiace hodnoty a etiku osobnosti
Jednotlivé ebriety (alkoholické opitosti) sa spájajú do pijanských fáz, excesov, tiahnu aj niekoľko dní, buď do bezvedomia, alebo do triezva. Nastupuje fáza pokory a kajania sa, abstinencie a dobrých zámerov, i pokusov. Dobrá fáza na nástup liečenia.
Iným variantom je kontinuálne pitie, s udržiavaním a dopĺňaním hladiny, s občasným prechádzaním do pijanských excesov.
Vyskytujú sa problémy v rodine, v zamestnaní, často sa presťahuje, zmení prostredie a vydrží aj dlhodobo s občasnými existenčnými problémami. Racionalizácie a odtrhnutie od reality sú jeho charakteristikou. Často nastúpia psychické, alebo psychosomatické ochorenia.

4. Chronická závislosť na alkohole
Tolerancia na alkohol klesá, záťahy sa končia vyčerpaním, alebo psychotickými epizódami.
Komplex symptómov psycho-organických porúch, viditeľné fyzické prejavy ako nesúrodá reč, zhrubnutý hlas, nepokoj, mimické prejavy, poruchy emocionality, celkove oslabenie osobnosti, nakoniec i myslenia. Občasné záchvaty agresivity, plačlivosti, stihomamu a pod.

Nastupujú niektoré z početných alkoholických ochorení (viď kapitola Ochorenia), buď duševné ako schizofrénia, paranoia, alebo telesné ako pečeňové, žalúdočné ťažkosti, zlyhávanie srdca, vysoký tlak. Nastupuje aj neschopnosť udržať moč a stolicu.
Alkoholická demencia je finálnou fázou chronického etylizmu (alkoholizmu). Charakterizuje ju všeobecný rozvrat a chybné výkony najmä na rozumovej a úsudkovej úrovni.
Častá je etická degenerácia, neschopnosť jemnejšieho cítenia, brutalita a impulzívne činy, náladová labilita. Demencia sa vyskytuje aj u tých, ktorí pijú „len“ pivo a relatívne častejšia je u žien.
Zmeny postihujú najskôr sociálnu oblasť psychiky závislého jeho etické, estetické, citové charakteristiky. Sú schopní sa dosť dlho udržať v sociálnej interakcii, aj keď vykazujú zvláštnosti, nemorálnosti, výpadky pamäti, ktoré predtým nemali. Strata sebaúcty, luhanie, zamotávanie sa do verzií „skutočnosti“, oslabená kritickosť, pokles pracovného potenciálu, o sú kritéria k diferenciálnej diagnostike oproti iným demenciám.
Dominuje defektný somatický, sociálny i psychický stav, nie droga, aj keď sa občas napijú a úplne zdevastujú.

Podľa foriem správania existujú rôzne typy závislosti

Alfa – konfliktové pitie, postihnutý siaha po alkohole v špecifických situáciách, pretože nedisponuje inými možnosťami riešenia problémov, alebo konfliktov
Gama- opíjanie sa postihnutý nevie kontrolovať množstvo alkoholu, nemá „stopku“, pije do nemoty.
Delta- dopĺňanie hladiniek. Postihnutý pije kontinuálne, aby hladina alkoholu v krvi neklesla pod jeho minimum.
Epsilon – periodické pitie. Napriek abstinencii, alebo miernemu pitiu prichádzajú epizódy prudkej, masívnej a nekontrolovateľnej konzumácie alkoholu. Príčiny sú často nevystopovateľné a sám postihnutý ich vysvetľuje často iracionálne až magicky.
Neurotický subtyp – alkoholizmus typu A. Vyznačuje sa menšími problémami v detstve, neskorším začiatkom, zriedkavejšie ťažké a psychopatologické problémy a problémy spojené s pitím
Psychopatologický subtyp – alkoholizmus typu B. Výraznejšie problémy v detstve, familiárne sa vyskytujúci alkoholizmus, skorý nástup závislosti, ťažké symptómy závislostí a veľký počet psycho-patologických problémov, spojených s alkoholom. Časté je súčasné užívanie návykových látok.

Z tohto pohľadu je zrejmé, že liečba rôznych typov závislostí je odlišná a že cieľom terapie okrem úplnej abstinencie môže byť aj zníženie množstva a frekvencie pitia alkoholu napr. pri type alfa tým, že sa naučí riešiť problémy a konflikty. U niektorých typov je účinná jedine úplná abstinencia.

Dopady alkoholizmu na osobnosť

Alkohol má kauzálnu (príčinnú) súvislosť s viac ako 60 ochoreniami a poškodeniami zdravia. K tomu treba prirátať úrazy, dopravné nehody, agresívne útoky s poranením, alebo zabitím. Sú vyčíslené percentá, ktorými sa alkohol podieľa na jednotlivých chorobách, často je to štvrtina i viac z celého množstva chorení. Čísla, vyjadrujúce škody na zdraví, životoch, ekonomike sú alarmujúce a žiadne čísla nevyjadria mieru utrpenia, nešťastia, týrania a násilia, ktoré alkohol prináša tým, ktorí s alkoholikmi a v ich blízkosti žijú.

Psychické ochorenia – poznáme v akútnych i chronických formách:
– Alkoholické psychózy
– ebrieta, intoxikácia: jednoduchá: poruchy vnímania, správania, rovnováhy, nálady alebo patologická: objavujú sa skutky a správanie, ktoré sú cudzie pre osobnosť, niekedy bizarné – vyzliekanie, niekedy nebezpečné agresia k iným, alebo k sebe, poškodzovanie vecí, hrubosť a pod.
– alkoholická halucinóza: úzkosť, nepokoj, počuje hlasy viacerých ľudí, zvuky.
– alkoholická paranoia : bludy o prenasledovaní, nevere, groteskné príbehy..
– Korsakovova psychóza: paréza končatín, poruchy vnímania, masívne fabulácie, retrográdná amnézia
– epilepsie: veľké, alebo menšie záchvaty s bezvedomím a zášklbmi končatín
– delirium tremens: psychóza pri odňatí alkoholu, poklesu hladiny v tele – tras, nepokoj, halucinácie (biele myšky), telesné záchvaty, kŕče.
– demencie: postupujúce splošťovanie emocionálnych i racionálnych funkcií centrálnej nervovej sústavy až k úplnému rozvratu. Postihnutie sa môže zastaviť na určitom stupni a pacienti prežívajú v ústavoch.

Somatické (telesné) ochorenia:
Hepatopatia- najmä cirhóza pečene, ale i iné poruchy
Kardiomyopatia- poškodzovanie srdcového svalu, oslabovanie
Gastritída – zápaly žalúdka, vredové ochorenia dvanástnika, pankreatitída, nechutenstvo
Polyneuropatie- poškodzovanie nervových zakončení v rôznych orgánoch, najmä v končatinách
Myopatia – ochabovanie a ubúdanie svalstva (kachexia)
Varixy pažeráka – s rizikom krvácania a smrti
Hypertenzia, vysoký tlak
Anémia – chudokrvnosť
Nádory – zo zníženej imunity a iné ohrozenia.

Sociálne dopady:
– na osobnosť : ohrozenie výkonu v zamestnaní, často strata profesionálnej kariéry, vyradenie, degradácia, problémy v rodine a okolí, finančné a existenčné problémy, strata etickej a hodnotovej kontroly, luhanie, nespoľahlivosť, strata zodpovednosti.
– na rodinu a okolie : záťaž správaním, často agresiou, fabuláciou, nezodpovednosťou, míňaním peňazí, ničením vecí, sociálne handikepovanie detí, hanba, chýbanie opory.

Liečba závislosti na alkohole

Liečba závislosti na alkoholu a riešenie biologických, psychologických a sociálnych
problémov, ktoré sú s ňou spojené, znamená postaviť sa ubíjajúcim a deštruktívnym silám v myslení a chovaní tým, že budujeme konštruktívne tendencie a rozvíjame protiváhu, so zámerom, vytvoriť pozitívnu prevahu v myslení, cítení a chovaní.
Liečba existuje a má rôzne fázy a možnosti.
Ambulantná – pri motivovanom, dobrovoľnom pacientovi, v raných štádiách závislostí je možné zvládnuť liečbu ambulantne, pacient nemusí prerušiť prácu a odísť z domova.
Nemocničná- je indikovaná vtedy, keď opakovane zlyháva ambulantná liečba, je prítomná psychiatrická, alebo somatická komoborbidita a riziko odvykacieho, abstinenčného syndrómu.
Súčasťou protialkoholickej liečby je zvyčajne kombinácia behaviorálnych postupov, farmakoterapie a psychoterapie.
Liečba je v zásade dobrovoľná, ale existuje i nariadená liečba, v minulosti sa viac využívala, v súčasnosti sa používa menej a to v prípadoch, keď alkoholik ohrozuje seba, alebo svoje okolie. Pobyt v liečebni nariadi lekár a schváli sudca.

Farmakoterapia – liečba pomocou liekov predpísaných lekárom

Antabus (disulfiram), prvý a najznámejší liekový preparát je enzymovým inhibítorom (blokátorom). Blokuje normálny rozklad alkoholu v pečeni, čím dochádza k intoxikácii (otrave) istého druhu a nepríjemným fyzickým následkom, vrátane zvracania.
Je to preventívny liek, má brániť závislým v pití z obavy pred následkami.
Sú novšie formy tohto lieku ako Metronidazol, Nitrofazol
Averzívna (vytvárajúca odpor) liečba:
Apomorfín, emetín sú lieky, ktoré vyvolávajú naučenú averzívnu reakciu (odpor) na alkohol, ktorej je pacient vystavovaný pri liečbe (čuchať, alebo chutnať malé dávky alkoholu s následným podaním lieku a nevoľnosťou).
Novšie lieky- typu akamprosát znižujú chuť na alkohol prostredníctvom ovplyvnenia funkcie glutamátu v mozgu. Pozitívne blokujú abstinenčné príznaky a relapsy. Tejto skupine liekov hovoríme anticarvingové preparáty (na znižovanie baženia a obsadantnej potreby pitia) a slúžia na prevenciu závislosti ako i prevenciu recidív pri závislostí prostredníctvom blokovania nástupu chuti na alkohol, baživosti, obsedantnej potreby pitia alkoholu. Sem patria lieky: naltexron, campral, nalmefé. Ich ordinácia je v rukách lekára. Sú tiež veľmi vhodné pre rizikovo pijúcich ľudí, ktorí sú sami motivovaní mať liek proti chuti na alkohol.
Diazepam – sa používa na tlmenie abstinenčných ťažkostí v prvé dni liečby.
Líthium sa používa u depresívnych pacientov na určitý čas.

Psychoterapia – liečba bez liekov pomocou terapie s psychoterapeutom:
Do širšieho pojmu psychoterapia patria všetky kroky, ktoré ovplyvňujú klienta na úrovni ľudskej psychiky: vytváranie režimu, disciplíny, tréningy relaxácie a sebaovládania, nácvik sociálnych zručností ako komunikácia, sebapoznanie, poznanie zákonitostí medziľudských vzťahov.
Samotná psychoterapia individuálna, či skupinová – je cielená snaha k pozitívnej zmene cez liečbu duševných problémov a zranení z minulosti, vrátane detstva, odpúšťanie, zmenu pravidiel, prerámcovanie problémov, pozitívny prístup, náhľad a pod.
Existuje mnoho psychoterapeutických prístupov. V liečbe alkoholizmu sa vždy sa používajú behaviorálne (týkajúce sa správania) prvky, čo znamená zmeny na úrovni správania, nácvik nových návykov a odbúravanie starých, často sa používa kognitívno-emocionálny model (rozumovo-citový), psychodynamický (z vývojovej psychológie) alebo aspoň jeho prvky a rôzne humanistické prístupy, pri ktorých je najdôležitejšie, aby vznikol dobrý vzťah dôvery medzi pacientom a psychoterapeutom.
Skupinová psychoterapia spočíva na učení a podpore. Pacienti si overujú svoje postoje a vzorce správania, skupina im potvrdzuje správne a odmieta nevhodné, poskytuje im spätnú väzbu a zároveň oni pomáhajú spätnou väzbou druhým. Vzniká skupinová dynamika, ktorej súčasťou je podpora a preberanie zodpovednosti, budovanie osobnosti, správnych postojov a presvedčení, návrat k etickým normám a citlivosti k sebe i druhým.

Sociálna terapia:
Anonymní alkoholici a iné podporné skupiny sú udržiavacou formou skupiny, ktorá podporuje pozitívne rozhodnutia a motivuje k udržaniu abstinencie, či k liečbe. Vyhľadať ich môže každý.
Vytvárajú sieť pomocných združení, ktorá zachytáva širokú skupinu ľudí, ktorí majú problémy s alkoholom, rodinných príslušníkov, dobrovoľne abstinujúcich, hľadajúcich informácie a podporu, až po liečených alkoholikov.
Ich sociálna funkcia je značná, často nahradzujú rizikové prostredie, v ktorom sa klienti pohybovali predtým, členovia skupín spolu oslavujú sviatky, narodeniny, vytvárajú si vlastnú subkultúru.

PhDr. Jolana Kusá, psychoterapeutička