07. 01. 2016 Správy

Anton Srholec bol členom Dozornej rady Ligy za duševné zdravie

Antonio, tak sme ho poznali a tak sa predstavoval, bolo to jeho meno, ktoré si dal, keď študoval v Taliansku. Komunistickí páni ho zavreli do najhoršieho väzenia a katolíci mu vzali farnosť. Nevedel sa podriadiť zlu a nespravodlivosti. Podporoval všetko, čo vo svojom duchovne nesmierne bohatom živote pokladal za dobré. A boli to len veci, ktoré majú skutočné hodnoty, ktoré sa nedajú vybaviť s vrchnosťou ani kúpiť v obchode. Je to obdivuhodný človek, ktorý napriek ťažkým a krutým skúsenostiam dokázal šíriť lásku.

Teraz, keď zomrel, si to zrazu všetci uvedomíme. Zistíme, že to čo hovoril, boli definície a poučky, ktoré treba napísať do titulkov všetkých novín a webstránok. Ctil si svoju rodinu, miloval rodinné sviatky a stretnutia a tým, ktorým osud rodinu nedoprial, tým ju vehementne pomáhal nahradiť. My v Lige za duševné zdravie sme ho milovali, poznal naše mená a prišiel na každú charitatívnu akciu, ktorú sme urobili.

Na obrázku je spolu s nami na každoročnom evente pred celonárodnou Zbierkou Dni nezábudiek. Rád chodil na slávnostný koncert do Primaciálneho paláca (obrázok dole) a jeho slová vždy vniesli láskavosť a porozumenie medzi naše (niekedy aj ubolené) duše. On to vedel, on to chápal, on to totiž aj sám prežil.

To, že Anton Srholec pomáhal odkázaným, že podporoval Ligu za duševné zdravie, to že sa zastával chudobných a chorých, že vybudoval a viedol domov pre bezdomovcov – bolo v kontexte jeho života len samozrejmé. Aj tu na stránke Ligy máme s ním rozhovor, prečítajte si ho a spomínajme spolu na úžasného človeka. Pre nás je príkladom ako žiť bez nákupných horúčok, bez celebrít, bez dlhov, ale zato s pokojom v duši, s láskou a sebavedomím tých, ktorí dokážu pomáhať.

Pozrite si vyjadrenie Antona Srholca k téme Duševné zdravie na našom videu.