17. 06. 2015 Nezaradené

Cesta I.

Celý svoj život sme na ceste.

Hneď ako sme sa narodili na tento svet, začala sa kľukatiť pred nami. Najskôr nás na nej nosili, potom podopierali, vodili za ručičku, až sme sa cítili pripravení postaviť sa na vlastné nohy a ísť. Spolu s ostatnými. Rodinou, priateľmi, v skupinách, aj sami. Je na nej aj veľa cudzích ľudí, možno je načase uvedomiť si, že sú podobní ako my, ale nikto nie je úplne rovnaký Každý sme jedinečný, nikto nás nemôže nahradiť.

V pamäti buniek vášho tela je uložené aká bola vaša cesta doteraz. Kedy išla strmo hore, že ste ledva lapali po dychu, kedy sa kľukatila, až ste si neboli istí, či je to stále vaša cesta a správny smer, kedy padala do priepasti, až vám vyrážalo dych, kedy šla pekne pomaly, pokojne. Všetko ste to prekonali, prežili, zažili aj užili si to – zvládli ste to.

Nech išla vaša cesta akokoľvek strmo hore, či kolmo z kopca, vy ste šli. Aj keď ste nestačili s dychom, aj keď ste sa zadúšali od smiechu, či nevideli od sĺz. Zvládli ste to.
Pamätáte si tie pocity zo stúpania, klesania, miernej rovinky, tienistých úbočí, i slnkom zaliatých plání, o ktorých ste chceli, aby trvali večne..aj tie chvíle, keď ste už nevládali ani krok..ale šli ste.
Dokázali ste to až doteraz.
Tu a teraz
Vaša cesta naďalej pokračuje a vy môžete pokojne očakávať všetko, čo vás na nej postretne.
S istotou, že ste pripravení, veľa ste sa už naučili.. stále ste zvedaví aj na to nové, ktoré bude prvýkrát. Na to nové, ktoré spôsobuje, že sa neustále učíme, rastieme a rozvíjame svoje schopnosti, možnosti svojho života.

Môžete sa pokojne pozerať do budúcnosti. Všetko bude ako má byť. Keď budete robiť svoje najlepšie, myslieť s dôverou a láskyplne, vidieť dobré a pekné veci života, také budú ku vám prichádzať.
Každá ťažkosť bude skúsenosťou, výzvou, prostriedkom k rastu. Niet sa čoho báť. Pokoj, nádej, dôvera.
Odvaha, ktorú ste k tejto ceste získali vám bude dobrým sprievodcom.