Ak ste sa dostali na túto stránku, asi patríte k ľuďom, ktorí sú buď na depresiu liečení, alebo ich toto ochorenie zaujíma z iných dôvodov. Možno prežívate pocity, za ktoré sa hanbíte, o ktorých nehovoríte ani s vaším lekárom, ani s vašimi príbuznými či priateľmi. Alebo máte v okolí človeka, na ktorom vám záleží, a vidíte, ako sa trápi. Chcete mu pomôcť.
Toto je podrobný materiál, ktorý vám pomôže nájsť úspešné riešenie vášho problému.
Prispieť môžete na tejto stránke:
https://dusevnezdravie.darujme.sk/1595/
Čo je depresia?
Typy depresie
Aké sú príčiny depresie?
Príznaky depresie
Diagnostické kritériá depresie
Aká liečba je k dispozícii? Čo môžem od liečby očakávať?
Ktoré chyby robia pacienti najčastejšie pri užívaní liekov?
Čo môžete pre seba urobiť sami?
Ako môžu pomôcť príbuzní a priatelia?
Prevencia depresie počas starnutia
Čo robiť, ak sa cítite skleslo alebo ak si myslíte, že máte depresiu
Poznáte niekoho, kto premýšľa o samovražde?
Cítite sa, akoby už nemalo zmysel žiť?
Ako po liečbe?
Všeobecné praktické rady pre ľudí trpiacich depresívnym ochorením
Kľúčové fakty o depresii
Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti.
„Bežný smútok“ nie je depresia. Pozná ho určite každý z nás. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho alebo niečoho dôležitého. Takýto smútok je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný, jeho intenzita a trvanie sú dočasné, úmerné vyvolávajúcej príčine. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu alebo ako neadekvátne vyústenie dlhotrvajúceho smútku. Depresia je vážny stav, je to choroba, ktorá si vyžaduje liečbu
(späť na obsah)
Epizóda depresie môže nasledovať bezprostredne po dramatickej príhode, akou je napríklad úmrtie v rodine, rozvod či strata zamestnania.
Biologické príčiny vychádzajú z dedičného základu, ale biochemické zmeny v mozgu vyvolávajú aj psychologické podnety. Z psychologického hľadiska je pri vzniku ochorenia veľmi dôležitá schopnosť vyrovnať sa s rôznymi stratami v živote.
Pacienti, ktorí prekonali závažnú depresiu hovoria, že utrpenie pri nej je oveľa horšie ako pri najhorších telesných bolestiach. Depresia sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov. Môže to byť spôsobené rozdielom medzi pohlaviami, hormonálnymi zmenami či dedičnou záťažou. Genetická predispozícia je pravdepodobná pri všetkých formách depresie, ale odlíšiť vplyv rodinného prostredia býva niekedy veľmi ťažké.
Pamätajte: Depresia sa dá liečiť. Ak si myslíte, že máte depresiu, vyhľadajte pomoc!
(Diagnostické kritériá pre depresívnu epizódu)
V priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov (pričom počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa je vyjadrená depresívna nálada alebo strata záujmov či potešenia):
V prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy.
Symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog
Symptómy spôsobujú narušenie vykonávania svojej sociálnej roly.
Ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace.
Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu. Máte k dispozícii medikamentóznu liečbu a psychoterapiu. O spôsobe vašej liečby rozhodne váš lekár-psychiater.
Antidepresíva sú lieky, ktoré liečia depresiu a sú určené na dlhodobé užívanie, nevzniká na ne závislosť. V súčasnosti máme u nás v SR na trhu minimálne 17 rôznych antidepresív. Predpisuje ich lekár, psychiater, po vyšetrení vášho zdravotného stavu.
Antidepresíva nedodávajú do organizmu žiadne cudzie látky, regulujú len naše vlastné látky v nervových bunkách, ktoré stratili svoju pôvodnú životaschopnosť a pomáhajú im obnoviť pôvodný výkon. Inak povedané, ovplyvňujú hladiny tých neurotransmiterov v mozgu, ktoré zodpovedajú za náladu, spánok, koncentráciu, schopnosť učenia a chuť na jedlo. Mnohí pacienti, u ktorých je depresia naviac spojená s úzkostnými stavmi, pociťujú v dôsledku liečby antidepresívami aj značný ústup úzkosti.
Účinok antidepresív sa obvykle plne rozvinie po niekoľkých týždňoch liečby (zvyčajne po 2 týždňoch) a tak stojí za to pokračovať v liečbe i v prípade, že nedošlo k okamžitému zlepšeniu depresívnych príznakov.
“Cítim sa dobre, už lieky nepotrebujem, prestanem ich brať” – váš psychiater lieči mnoho depresívnych ľudí, hovorte s ním o vašich otázkach či a kedy je vhodné liečbu meniť. Vie toho predsa len viac ako váš sused, či kamarátka,
“Lieky si beriem už len občas, keď mi je horšie” – sú lieky, ktoré má význam užívať podľa potreby, napr. proti úzkosti. Ale nie antidepresíva, lebo tie sa užívajú pravidelne, bez prerušenia, inak si vyrábate umelo zhoršenie a kolísanie vášho stavu. Hovoríme, že ide o tzv. syndróm z vysadenia a nasadenia.
“Tie večerné lieky užívam, len keď neviem zaspať” – niektoré večerné lieky môžu pomáhať so spánkom, hoci to nie sú lieky “na spanie”. Ak sú to antidepresíva, tiež ich treba užívať pravidelne, bez vynechania. A naopak. Lieky len na spanie (hypnotiká) užívajte, len keď je to nevyhnutné, lekár by ich mal regulovať.
Hovoriť o svojich pocitoch je vždy prospešné, u určitého počtu depresívnych jedincov môže situáciu pomôcť vyriešiť niekoľko psychoterapeutických sedení. Niekedy býva prínosom výmena skúseností v prostredí terapeutickej skupiny.
Najčastejšie sa môžete stretnúť s dvoma typmi prístupu v terapii:
Princípom tejto metódy je tvrdenie, že depresia môže byť liečiteľná, ak sa postihnutí vysporiadajú s negatívnymi myšlienkami, ktoré u nich prevládajú. Liečba sa pokúša určitými technikami presvedčiť depresívnu osobu, že jej neustále zachmúrený pohľad na život je v skutočnosti pokrivením pravdivého obrazu. Pacienti sa tiež učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, spoločenskú nepripravenosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania.
Jej východiskom je predpoklad, že existuje recipročná interakcia medzi náladou a aktuálnymi životnými udalosťami. Je zvyčajne krátkodobá a sústreďuje sa predovšetkým na rozbor minulých a aktuálnych medziľudských vzťahov, ktoré môžu mať súvis s depresiou (depresívnou náladou). V spolupráci s pacientom vytvára alternatívne schémy reagovania v určitých konkrétnych situáciách a sleduje a vyhodnocuje ich efektívnosť. Základom tejto formy psychoterapie je podporný, stimulujúci a zásadne nekonfrontačný prístup.
Žiť s niekým, kto má depresiu, môže byť náročné. Tu nájdete tipy, čo robiť, aby ste pomohli niekomu s depresiou, zatiaľ čo sa budete starať aj o seba.
Pamätajte: Keď žijete s niekým, kto trpí depresiou, môžete im pomôcť uzdraviť sa, ale musíte sa vedieť postarať aj o seba.
Životné zmeny, ktoré prichádzajú so starnutím, môžu viesť k depresii. Ak sa chcete dozvedieť viac, ako jej predchádzať a liečiť ju vo vyššom veku, čítajte ďalej.
Každých 40 sekúnd niekto niekde na svete spácha samovraždu. Pre ľudí so závažnou depresiou nie je nič nezvyčajné, ak uvažujú o samovražde.
Čo by ste mali vedieť, ak sa o niekoho obávate
Varovné signály, že niekto seriózne pomýšľa na samovraždu
Kto je náchylný na samovraždu?
Čo môžete urobiť
Ak sa niekedy cítite tak, že život sa zdá taký ťažký, že už nestojí za to žiť, čítajte ďalej.
Ak ste prežili depresiu viete, že to bolo kruté trápenie. Po odoznení príznakov si logicky pomyslíte: “už nikdy viac!”. Tento cieľ je fajn, len ho berte s rezervou. Pamätajte, že dobrá liečba a pár zmien v živote môžu riziko návratu výrazne minimalizovať. Nehrajte hru “musíme urobiť všetko, aby sa to už nikdy nevrátilo”, zbytočne sa tým stresujete!
Napríklad:
Depresia je častá duševná porucha. Celosvetovo ňou trpí viac ako 300 miliónov ľudí všetkých vekových kategórií.
Depresia patrí vo svete k hlavným dôvodom invalidizácií a výraznou mierou prispieva ku globálnej záťaži z chorôb.
Depresiou trpia viac ženy ako muži.
V tom najhoršom depresia vedie k samovražde.
Existujú efektívne spôsoby liečenia depresie.
Aj keď sú liečby depresie známe a účinné, menej ako polovica postihnutých vo svete (v mnohých krajinách menej ako 10%) toto liečenie aj dostane. Bariéry k účinnej liečbe zahŕňajú nedostatok zdrojov, nedostatok zaškolených sprostredkovateľov liečebnej starostlivosti a sociálna stigma spájaná s duševnými poruchami. Ďalšia bariéra účinnej starostlivosti je nepresné vyhodnotenie.
Bremeno depresie a iných duševných stavov je celosvetovo na vzostupe. Rezolúcia Svetového zdravotného zhromaždenia prijatá v máji 2013 volala po ucelenej, koordinovanej odpovedi na mentálne poruchy na úrovni krajín.
Samoposudzovacia škála depresie
Ďalšie informácie nájdete v našom článku Depresia.