Liga za duševné zdravie SR

Depresia ohrozuje celú spoločnosť, nielen jednotlivca!

Zvesená hlava, slzy na krajíčku, žiaľ v očiach. S prehlbujúcou sa ekonomickou krízou sa podobné obrazy ľudí stávajú bežnou realitou našich dní. Viac ako kedykoľvek pred tým je potrebné rozlúštiť dilemu, či človek len prirodzene smúti, keď je posledný raz v práci, alebo sa prepadol do depresie, z ktorej sa už vyštverať do pozitívnej nálady sám nedokáže.

Od hlavy v smútku k samovražde

Povie sa, že je to normálne, že depresia kráča ruka v ruke s krízou, no prehliadať ju a tváriť sa, že človek v depresii iba smúti, má ako spoločenské, tak aj individuálne dopady. Nezamestnanosť, chudoba a rodinné nezhody produkujú, alebo urýchľujú vznik rôznych psychických problémov. Depresiu, samovraždy a alkoholizmus medzi nimi. Práve strata zamestnania a istôt je veľmi silno spojená so samovraždami. Každý 1% nárast v nezamestnanosti je spojený s 0,79% rastom počtu samovrážd v kategórii ľudí mladších ako 65 rokov. Pritom náchylnejší siahnuť si na život po strate práce sú muži, niekdajší živitelia rodiny. Dôkazy z Japonska, Hong Kongu, Kórei a ďalších ázijských krajín uvádzajú, že vážne finančné straty v dôsledku hospodárskej krízy, majú za následok zvýšenie samovrážd.

depresia


Grécka cesta psychike neprospieva

Príklady máme aj v súčasnosti. Vzhľadom na hospodársku krízu v Grécku rozpočet verejných nemocníc v roku 2011 znížili o 40%. Pritom sa zvýšil podiel občanov, ktorí oznámili, že ich zdravotný stav bol zlý. Počet vrážd a krádeží sa medzi rokmi 2007 a 2009 takmer zdvojnásobil, počet samovrážd sa dramaticky zvýšil, užívanie heroínu vzrástlo a pritom bolo desaďnásobné zvýšenie infekcií medzi užívateľmi heroínu. Ako vidieť na štatistikách, depresia nie je problémom jediného človeka, ktorý sa prepadol do bahna neistoty, ale celej spoločnosti aj nás samých. Ľudia bez adekvátnej duševnej pomoci sú nebezpeční pre seba aj svoje okolie i celú spoločnosť. Pritom ešte viac prehlbujú krízu a jej dopady.

Riešenie existuje!

Aj tak vyspelá krajina ako Švédsko utrpela medzi rokmi 1980 – 2005  niekoľko bankových kríz a napriek tomu aktívne programy na trhu práce znížili do istej miery škodlivé účinky nezamestnanosti na duševné zdravie. Tieto programy zahŕňajú budovanie odolnosti v oblasti duševného zdravia formou propagačných programov pre nezamestnaných a  boli vyhodnotené ako nákladovo efektívne. Preto sa na Slovenku každý rok organizuje Zbierka DNI NEZÁBUDIEK, vďaka ktorej je možné pripravovať programy pre pomoc tým, ktorí ju potrebujú, vytvárať podporu pri riešení problémov zručností, ktoré môžu chrániť pred depresiou a samovražedným správaním, drogami. Rozvíjajú starostlivosti v oblasti duševného zdravia, vytvárajú podmienky pre návrat ľudí s depresiou do normálneho života. Je možné pokračovať v reforme zdravotníctva v oblasti duševného zdravia, čo má ako ekonomický, tak aj sociálny prínos. Práve tieto body Svetová zdravotnícka organizácia považuje vo svojej správe za najdôležitejšie pre zdravé fungovanie spoločnosti aj jednotlivcov, ktorí na malú chvíľu stratili svoj zmysel života a niekomu chýbajú…