Liga za duševné zdravie SR

Európsky projekt

Názov projektu: Sociálne zručnosti pre zdravotníckych pracovníkov s dôrazom na duševné zdravie

Konkrétny cieľ projektu: Zvýšiť kvalitu a efektívnosť celoživotného vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie.

Popis projektu: Liga za duševné zdravie SR je mimovládna organizácia, ktorej hlavným cieľom je ochrana a podpora duševného zdravia populácie SR. Na základe svojich skúseností identifikovala nárast počtu ľudí s duševnou poruchou a s negatívnymi reakciami ľudí, ktorí si myslia, že duševné poruchy sú synonymom čudáctva, excentrickosti a šialenstva a rozhodla sa spracovať projekt, ktorého cieľom je zvýšenie kvality a efektívnosti CŽV v zdravotníctve prostredníctvom rozvoja sociálnych zručností a rozšírenia a prehĺbenia vedomostí vzhľadom na aktuálne potreby spoločnosti. Zámerom je rozvoj sociálnych zručností, rozšírenie a prehĺbenie vedomostí, zručností, spôsobilostí a kľúčových kompetencií osôb zúčastnených na aktivitách v rámci CŽV z prostredia zdravotníctva. Dosiahne sa realizáciou 2 aktivít: Vytvorenie a realizácia programu CŽV pre zdravotníckych pracovníkov a Koordinácia projektu. Za cieľovú skupinu boli zvolené osoby zúčastnené na aktivitách v rámci CŽV. Miestom realizácie projektu bude Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj. Realizácia projektu bude okrem naplnenia špecifického cieľa 1.4.1 príspevkom aj pre širšie okolie, a to vďaka možnostiam zlepšenia pracovnej i súkromnej situácie a zabezpečenia spokojnosti cieľovej skupiny. Dosiahnutie cieľa bude monitorované prostredníctvom 2 merateľných ukazovateľov: P0448: Počet účastníkov zapojených do aktivít CŽV a P0438: Počet účastníkov CŽV, ktorí v čase odchodu získali alebo si zvýšili kvalifikáciu.

Popis východiskovej situácie: Organizácia Liga za duševné zdravie Slovenskej republiky (www.dusevnezdravie.sk) je mimovládna organizácia s viac ako 15 ročnou históriou, ktorej hlavným cieľom je ochrana a podpora duševného zdravia populácie Slovenskej republiky. Žiadateľ je strešná organizácia mnohých občianskych združení ľudí s duševnými poruchami či ich príbuzných. Hlavným prostriedkom na dosahovanie cieľa je zvyšovanie povedomia verejnosti o možnostiach ochrany duševného zdravia a o možnostiach diagnostiky, liečby a rehabilitácie duševných porúch. Za svoju doterajšiu činnosť realizovala mnohé vzdelávacie projekty.
Členmi Ligy za duševné zdravie sú výbory viacerých organizácií Slovenská psychiatrická spoločnosť, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, Združenie pacientov Viktória, Celoslovenská asociácia pacientov a pacientskych organizácií pre duševné zdravie Premeny, Združenie príbuzných a priateľov duševne chorých Opora a ODOS.

V zmysle stanovenej misie sa Liga riadi nasledovným:
! Podporme akceptáciu ľudí s duševnými poruchami v spoločnosti!
? Čo môžeš urobiť ty, aby sa sociálna inklúzia stala realitou?
! Bojuj proti predsudkom!

Na základe svojich skúseností Liga identifikovala nárast počtu ľudí s duševnou poruchou a s negatívnymi reakciami ľudí, ktorí si myslia, že duševné poruchy sú synonymom čudáctva, excentrickosti a šialenstva. Tieto negatívne uhly pohľadu je potrebné prekonať a nahradiť ich pozitívnejším vnímaním skutočnosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každý štvrtý človek sa v priebehu svojho života stretne s duševnou poruchou a ich výskyt v populácii za posledné dve desaťročia neustále stúpa. Pri realizácii každoročnej informačnej kampane a celoslovenskej zbierky Dni nezábudiek sa Žiadateľ priamo stretáva s postojom verejnosti k duševnému zdraviu a duševným poruchám. Verejnosť reaguje veľmi chladne a necitlivo k ľuďom s duševnou poruchou, považuje ich často za bláznov, ktorí by mali byť na okraji spoločnosti, nakoľko sú vnímaní ako nebezpeční, nespoľahliví, agresívni, nevyspytateľní. Bohužiaľ musíme konštatovať, že aj v 21. storočí pretrvávajú predsudky voči ľuďom s duševnou poruchou čo v neposlednom rade pre nich znamená neúspešnú reintegráciu do spoločnosti, neúspech
v oblasti zamestnanosti, zlá ekonomická situácia, diskriminácia ľudských práv.

Východisková situácia problematiky
Kvalita zdravotnej starostlivosti závisí do veľkej miery od jej nositeľov – zdravotníckych pracovníkov. Sú to lekári, sestry, farmaceuti, laboranti, verejní zdravotníci a mnohí ďalší pracovníci v zdravotníctve (Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Ich výkon sa odvíja od ich vedomostí, skúseností a zručností a do veľkej miery od stavu osobnostného nastavenia a momentálnej duševnej pohody. Sú to odborníci, ktorí sú neustále v kontakte s ľuďmi: pacientmi, klientmi, verejnosťou a zamestnancami spoločností. Zároveň je potrebné brať do úvahy i vekovú rôznorodosť. Pracujú často v napätí a strese, pod tlakom času, závažnosti zdravotného stavu, ekonomických a technických možností pracoviska. Pri svojej práci dennodenne využívajú sociálne zručnosti, ako sú komunikácia, empatia, zvládanie záťažových situácií. Úroveň, do akej tieto zručnosti ovládajú, ovplyvňuje do veľkej miery ich vlastné zvládanie problémových momentov, spôsob ich práce s klientom a to často ovplyvňuje reakciu klienta. Nakoľko sa jedná o situácie,v ktorých sa rozhoduje o zdraví, či dokonca životoch ľudí, je žiadúce, aby boli zdravotnícki pracovníci aj po ľudskej stránke profesionáli. Od ich medziľudského postoja často závisí spôsob podania informácie pacientovi, ktorý môže významne ovplyvniť psychiku pacienta a tá má výrazný vplyv na ďalší zdravotný stav. Ďalej tento postoj často významne ovplyvňuje vzťahy na pracovisku, ktoré sa podieľajú na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je preto až zarážajúce, že systematický tréning sociálnych zručností nie je v Slovenskej republike súčasťou základného, ani kontinuálneho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Okrem základov psychológie nie je pri ich výučbe a výcviku venovaná pozornosť zručnostiam, ktoré potrebujú každodenne, ktoré ovplyvňujú ich zvládanie náročnej práce a ovplyvňujú ich pacientov a klientov – spracovávanie vlastných pocitov, efektívna komunikácia, riešenie konfliktov, coping (z angličtiny zvládanie) a reziliencia, čiže psychická odolnosť.
Emocionálna inteligencia, spolu so súborom vymenovaných sociálnych zručností, je základom dobrého duševného zdravia. Duševné zdravie je základom dobrého celkového zdravia. Udržiavať si dobré zdravie je základný predpoklad pre to, aby zdravotnícki pracovníci mohli napomáhať v udržiavaní zdravia verejnosti. V oblasti duševného zdravia má Slovenská republika mnohé nedostatky. Najčastejšími duševnými ochoreniami, na ktoré sa naša populácia, tak ako aj populácia inde vo svete, lieči, sú depresia a depresívne poruchy, úzkostné poruchy a závislosti od alkoholu a iných psychoaktívnych látok. Na depresie a úzkostné poruchy sa u nás lieči zhruba 2,00% populácie (Psychiatrická starostlivosť v SR 2015, 2016), vieme však, že skutočný výskyt príznakov týchto porúch v populácii je omnoho vyšší. U depresie je to okolo 8,00%, u úzkostných porúch až 14,00%, v porovnateľných európskych krajinách (Wittchen, et al., 2011 Sep). Z toho vyplýva, že s veľkou pravdepodobnosťou sa v Slovenskej republike mnohí z tých, ktorí majú príznaky najčastejších duševných porúch, neliečia.
Regionálne porovnanie výskytu duševných porúch nie je možné, nakoľko v Slovenskej republike doposiaľ nebol uskutočnený populačný prieskum. Pri sledovaní samovražednosti, ako najhoršieho možného dôsledku duševnej poruchy, sledujeme, že rizikovou skupinou sú nezamestnaní, osoby s nižším vzdelaním, slobodní či rozvedení muži.

Dôvodov, prečo sa mnohí ľudia, žijúci s príznakmi duševnej poruchy neliečia, je viacero – jedná sa najmä o stigmu a predsudky, ktoré sú v našich krajinách ešte stále s duševnými poruchami spojené. Mnoho ľudí, ktorí trpia príznakmi, nevyhľadajú odbornú pomoc, nakoľko sa obávajú výsmechu, zaznávania a diskriminácie. Ešte stále pretrváva nedostatok povedomia o duševných poruchách a preto mnohí ľudia nevedia, že príznaky, ktoré majú, sú liečiteľné. Všetko toto sa týka aj zdravotníckych pracovníkov. Keď dlhodobo nezvládajú stres svojho náročného povolania, môže sa stať, že sa u nich prejavia dôsledky, či už vo forme prepracovania, syndrómu vyhorenia, či duševnej krízy alebo poruchy.

Ľudia s duševnou poruchou sú spomedzi všetkých ľudí so zdravotným postihnutím jednou z najzraniteľnejších skupín. Duševnú poruchu nie je vidieť. Títo ľudia sú často spoločnosťou diskriminovaní a to aj tam, kde je to najmenej žiadúce, v systéme zdravotnej starostlivosti.
Chýbajúca, či nedostatočná liečba môže viesť k progresii ochorenia so všetkými nepriaznivými sociálnymi dopadmi, ako sú zhoršenie, či znemožnenie fungovania v štúdiu, zamestnaní či nakoniec v každodennom živote, strata príjmu, širších sociálnych ako aj užších rodinných väzieb. Nedostatočne včasná a správna diagnostika duševných porúch nie sú však jediným problémom v systéme zdravotnej starostlivosti. Ľudia s príznakmi duševného ochorenia sa zo strany zdravotníckych pracovníkov často stretávajú s predsudkami a diskrimináciou. Sú často považovaní za nekompetentných, nespoľahlivých, nesvojprávnych Dochádza tak k porušovaniu ich ľudských práv, k naplneniu ktorých sa Slovenská republika zaviazala ratifikáciou významných medzinárodných dohovorov, ako sú Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.