Liga za duševné zdravie SR

História 2010

Liga na festivale POHODA 2010

Aký sme mali program:

Jozef Hašto – Matrin Bútora – Frentišek Šebej

Štvavý pud (sociologické, psychologické a psychiatrické aspekty spoločenských kríz)

Oľga Lacková – Mária Jaššová Umenie pomáha (ozdravný potenciál muzitkoterapie a arteterapie)

Ján Pečeňák – Igor Obuch Slovo a/alebo liek (v liečbe duševných porúch)

Slávnostný koncert pri príležitosti odovzdávania ocenení za podporu duševného zdravia

Konal sa 18. marca v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca pod záštitou Ministra zdravotníctva Richarda Rašiho a primátora hlavného mesta SR Bratislavy Andreja Ďurkovského.

Slovenská verejnosť má stále nepravdivé predstavy o duševných poruchách. Zdroje týchto predstáv sú nevedomosť a strach. Spôsobujú stigmatizáciu, teda negatívne označenie a vyčlenenie ľudí s duševnou poruchou z našej spoločnosti. Pritom psychické ochorenie môže stretnúť každého, nesúvisí ani so vzdelaním ani s inteligenciou.
Liga za duševné zdravie organizuje destigmatizačnú kampaň, ktorej vyvrcholením je slávnostný koncert.ľa odborníkov je nedostatok informácií o chorobách a ich liečbe živnou pôdou pre nesprávne predstavy a mýty prežívajúce v spoločnosti. Predsudky bránia ľuďom včas vyhľadať odbornú pomoc a dostať tak rýchlu a kvalitnú liečbu. Nesprávne informácie nedovoľujú veriť v úplné vyliečenie. Pritom vyliečiteľnosť duševných porúch je v priemere rovnaká ako aj pri iných závažných ochoreniach.
Stigmatizácia a z toho plynúca diskriminácia sú jednou z najzávažnejších prekážok úspešnej liečby a často aj príčinou sociálnej izolácie. Informovanosť verejnosti je účinným prostriedkom destigmatizácie a vytvárania priaznivejších podmienok pre sociálnu inklúziu, pre znovu začlenenie ľudí s duševnými poruchami do života.

Slávnostný koncert moderovala už tradičná podporovateľka Ligy Soňa Műllerová

Predseda Predstavenstva Ligy za duševné zdravie SR, Mgr. Martin Knut
M. Knut povedal, že stigmatizácia a z toho plynúca diskriminácia sú jednou z najzávažnejších prekážok úspešnej liečby a často aj príčinou sociálnej izolácie a neschopnosti zamestnať sa či udržať si zamestnanie. Informovanosť a vzdelávanie verejnosti je účinným prostriedkom destigmatizácie a vytvárania priaznivejších podmienok pre sociálnu inklúziu, pre znovu začlenenie ľudí s duševnými poruchami do života.

Minister zdravotníctva MUDr. Richard Raši vo svojom príhovore ocenil prácu Ligy a poďakoval všetkým jej členom. Vyzdvihol význam duševného zdravia a spomenul aj uponáhľanosť dnešného sveta ako zdroj mnohých zdravotných problémov.

Cena za inovatívny prístup k podpore duševného zdravia

K tohtoročnému oceňovaniu sa pridala aj Kancelária WHO na Slovensku a odovzdala Cenu za inovatívny prístup k podpore duševného zdravia.

MUDr. Darina Sedláková, MPH, riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku, odovzdáva ocenenie

PhDr. Katarína Minichová

Cenu si odniesli členovia Občianskeho združenia KRÍDLA, ktoré úspešne zapĺňa akútny nedostatok zariadení tohto druhu na Slovensku. KRÍDLA vytvárajú priestor pre širokú škálu terapií, dennú rehabilitačnú prácu, ktorá je dôležitým tréningom pre život a v kontinuite liečby prináša skvalitnenie života ľudí s psychickými poruchami, vedie ich cestou k uzdraveniu a triumfuje plnou integráciou a návratom do života. Cenu prevzali PhDr. Katarína Minichová, Ing. Taťjana Žáčková a Mgr. Dušana Štěrbáková.

Ocenení sprevádzaní Ankou Šiškovou a Soňou Mullerovou

Na koncerte účinkovali hudobníci Eugen Prochác – violončelo a Rajmund Kákoni – akordeón. Zahrali skladby hudobných skladateľov ako J. S. Bach, Ilja Zeljenka či Astor Piazzola.

Spokojné publikum
Po koncerte malé občerstvenie, ktoré poskytla spoločnosť Nycomed a chránená kaviareň MEDZI NAMI podporovaná Ligou, v ktorej pracujú ľudia s duševnou poruchou. Kaviareň predstavila svoj sortiment slaných a sladkých domácich koláčov.

Starosta mestskej časti Petržalka Milan Vtáčnik a Martin Knut

Všetci účinkujúcii na slávnostnom koncerte vystupovali bez nároku na honorár.

Spoluorganizátorom koncertu je Hlavné mesto SR Bratislava.
Informačná kampaň je realizovaná v rámci Národného programu duševného zdravia s podporou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

STOP STIGME

Liga zahájila destigmatizačnú a preventívnu kampaň

Žijeme v 21. storočí, vedci dokážu transplantovať srdce alebo skúmať Mars, a predsa ešte stále verejnosť verí v mýty a nepravdy o duševných poruchách. Zdrojom týchto stereotypných predstáv o ľuďoch trpiacich duševnou poruchou je nevedomosť a strach z duševnej poruchy a jej nositeľov. Pritom psychické problémy sa týkajú každého z nás a v extrémnej situácii môžu prerásť do duševnej poruchy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každý štvrtý človek sa v priebehu svojho života stretne s duševnou poruchou.

Ak zažijete, že niekto nezvláda pracovné úlohy ani svoj bežný život, trpí chronicky zlou náladou a nevie sa tešiť zo života, má bizarné vysvetlenia na svoje nezvyčajné činy, vy vidíte len jeho uštvanú a trpiacu tvár a nakoniec sa ocitne v psychiatrickej nemocnici, tak máte zhruba predstavu o tom, ako by mohla začať duševná porucha. Našou typickou reakciou je okrem súcitu aj strach z ľudí trpiacich duševnými poruchami, čo môže spolu s predsudkami a dlhodobo tradovanými mýtami viesť k vytláčaniu týchto ľudí na okraj spoločnosti.

Stigma znamená znak a o stigme hovoríme, ak niekoho neoprávnene označíme a prisúdime mu vlastnosti, ktoré znižujú jeho ľudskú dôstojnosť a hodnotu. Stigma prináša pocit hanby a zneváženia, a vedie k tomu, že označený nemôže žiť plnohodnotný život a spoločnosť ho vylúči na okraj. Stigmatizácia tak predstavuje „druhú chorobu“ okrem vlastnej duševnej poruchy a je silnou bariérou pri začleňovaní späť do spoločnosti.

Jednou z možných príčin stigmatizácie je, že duševná porucha nie je taká čitateľná ako telesné ochorenie. Môžeme si predstaviť ako príklad porovnanie depresie a zlomenej nohy. Telesná choroba je jasná a zdanlivo zrozumiteľná „chyba“ nejakého orgánu. Duševná porucha sa môže javiť ako vystupňovanie inak bežných stavov ako smútok, strata záujmu, znížená aktivita. Bežne sa s nimi vysporiadame. Človek s duševnou poruchou však vyzerá ako by bol slabý, neschopný, nespoľahlivý a možno aj hlúpy a nebezpečný, keď ich nedokáže zvládať. Práve nedostatok informácií o chorobách, ich priebehu a liečení je živnou pôdou pre nesprávne predstavy a mýty.

Predsudky a stigmatizácia bránia vyhľadať pomoc
Predsudky sú pohodlnou, spoločensky tolerovanou skratkou, ktorá nás nenúti premýšľať o veci, tragicky však komplikuje život ľuďom s duševnými problémami. Trpiaci má dve možnosti, buď od strachu svoje problémy tají a sťažuje si cestu k vyliečeniu až tak, že choroba môže skončiť zbytočným chronickým utrpením alebo až samovraždou. Druhá cesta ho vedie k odborníkovi a dlhodobá liečba mu okrem pomoci prinesie aj ťažko odstrániteľnú nálepku psychiatrického pacienta.

Liga za duševné zdravie SR každoročne organizuje informačné kampane, aby korigovala mýty a nepravdy. Verejnosť je napríklad presvedčená, že ľudia s duševnou poruchou sú nebezpeční a agresívni, a pritom podiel ľudí s duševnou poruchou na násilných činoch a zločinnosti je rovnaký ako u ostatnej populácie. Mnohokrát si ľudia myslia, že duševné choroby súvisia so slabou vôľou a len slabí ľudia sú duševne chorí. Tento názor narobí veľa zla. Duševné poruchy nie sú prejavom slabej vôle. Diagnóza depresie je vedecky podložená a nie je možné ňou maskovať ani neschopnosť, ani lenivosť. Nie je pravda, že väčšina duševných chorôb sa nedá liečiť. V mnohých prípadoch vhodná liečba potlačí príznaky poruchy tak, že pacient pracuje a žije tak, ako predtým. Väčšinou sa podarí stav pacienta aspoň výrazne zlepšiť.

Duševné poruchy sú vyliečiteľné
Vyliečiteľnosť duševných porúch je všeobecne 20 až 30 % tak, ako aj u iných závažných ochorení. Podľa údajov Svetovej psychiatrickej asociácie (WPA) sa viac ako 50 % prípadov depresie po adekvátnej liečbe, čím sa myslí aj psychoterapia a podľa potreby aj psychofarmaká, úplne vylieči. U schizofrénnych porúch sa v 20 až 30% po preliečení prvej epizódy ochorenie už nikdy nevráti. Možnosti úplného vyliečenia potvrdzujú aj viaceré príbehy známych ľudí, ktorí ukázali verejnosti, že aj s liečenou duševnou poruchou sa dá byť úspešným.

Napriek tomu, že napríklad depresia je jednou z veľmi rozšírených duševných porúch a je dobre liečiteľná, aj tak pretrvávajúce predsudky a stigmatizácia sťažujú prístup k úspešnej liečbe. Prvá slovenská epidemiologická štúdia výskytu depresie EPID uvádza, že vyše 40% respondentov malo nejaké príznaky depresie a u 12% možno uvažovať o silnej depresii, kde je potrebná odborná pomoc. Toto číslo sa výrazne neodlišuje od výskumov v iných krajinách, kde sa celoživotné riziko pre výskyt depresie pohybuje medzi 10 – 20%.

Napriek takýmto vysokým číslam sa ešte stále ľudia na Slovensku hanbia vyhľadať odbornú pomoc. Boja sa nálepky psychiatrického pacienta. Neliečené choroby sa komplikujú a liečia sa oveľa ťažšie.

MUDr. Eva Pálová, PhD., prednostka 1. psychiatrickej kliniky FNLP a UPJŠ v Košiciach, členka odbornej rady Ligy za duševné zdravie SR
„Depresia môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, znížené sebahodnotenie, poruchy spánku a rôzne mnohopočetné bolesti. Smútok určite pozná každý z nás. Obyčajne vzniká po tragickom zážitku. Vtedy je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu.
V roku 2008 prišlo k psychiatrom najviac pacientov práve s depresiou, bolo to spolu viac ako 380 tisíc vyšetrení. Z toho každý pacient prichádza s touto diagnózou približne štyrikrát. Závažné je, že z nevedomosti prehliadame skutočnosť, že až dve tretiny pacientov s depresiou majú samovražedné myšlienky. Podľa štatistík si 10 až 15 % ľudí s depresiou siahne na život. Štatistiky uvádzajú 500 až 630 dokonaných samovrážd ročne a okolo 800 až 1200 samovražedných pokusov ročne na Slovensku.
Máme pocit, že sa nás to netýka, kým to nepostihne niekoho blízkeho. Potom nás trápi, že sme nič neurobili, že sme si nevšimli príznaky, ale zvyčajne býva neskoro.
Depresia patrí k najčastejším a najzávažnejším poruchám. V súčasnosti je dobre liečiteľná a zvládnuteľná, avšak za podmienky, že sa včas diagnostikuje a správne lieči! Depresia nie je slabosť, postihuje celého človeka, je to choroba, ktorú treba liečiť, pretože sa liečiť dá … „

Podporme akceptáciu ľudí s duševnými poruchami – dajme STOP stigme
Keď prekonáme predsudky a diskrimináciu, poskytneme efektívne služby a staneme sa súčasťou podpornej siete služieb, pomôžeme ľuďom s problémami duševného zdravia vrátiť sa do práce a žiť kvalitnejší život.

Liga za duševné zdravie SR realizuje v spolupráci s ODOS v rámci Národného programu duševného zdravia s podporou Ministerstva zdravotníctva SR informačnú kampaň na podporu destigmatizácie a na prevenciu depresie a suicídií. Tohtoročná informačná kampaň pod názvom „Daj stop stigme! O duševných poruchách bez mýtov a neprávd. Neváhaj vyhľadať pomoc!“ prebieha v marci 2010 v médiách a prostredníctvom informačných letákov v čakárňach praktických lekárov a v lekárňach na celom Slovensku.
V regiónoch Slovenska prebehnú tiež diskusie pre verejnosť s odborníkmi, ktoré organizujú združenia pacientov a príbuzných. Diskusie odborníkov, psychiatrov alebo psychológov s verejnosťou budú v marci v Bratislave, Žiline, Prievidzi, Trenčíne, Trnave, Zvolene, Rimavskej Sobote, Považskej Bystrici, v Košiciach a v Prešove. Termíny oznámime v priebehu budúceho týždňa.