Liga za duševné zdravie SR

Môže nás ovplyvniť poradie v akom sa narodíme?

Nuž, do značnej miery áno! Dávnejšie sa mi do rúk dostala kniha „Porozumenie životu“ od Alfreda Adlera (1870 – 1937). Bol to rakúsky psychiater, psychológ, zakladateľ individuálnej psychológie, ktorý sa venoval rôznym fenoménom, napr. komplexu menejcennosti, nadradenosti, zmyslu života, skúmal tiež rodinnú konšteláciu, čiže postavenie členov v rodine a pod. Keďže kládol dôraz na oblasť výchovy detí, zaujala ma najmä jeho teória o vplyve poradia narodenia na ľudské správanie.

Súrodenecké vzťahy a výchova

Táto teória je v praxi niekedy naozaj viditeľná, ale mnohokrát neuvedomená. Ide o to, že  duševný vývin dieťaťa môže byť výrazne ovplyvnený poradím, v akom sa narodí. Okrem kontaktu s rodičmi sú v rannom detstve významné aj vzťahy so súrodencami. Láska a porozumenie medzi súrodencami vytvárajú jeden z pilierov zdravého vývinu psychiky dieťaťa. Analýza týchto vzťahov priviedla Adlera k určitým zisteniam.

Keď sa narodí prvé dieťa, najprv je jedináčikom, takže sa stane stredobodom pozornosti. Avšak, akonáhle sa narodí druhé dieťa, starší súrodenec si uvedomí, že bol zosadený „z trónu“. Táto situácia pre neho znamená, že o svoju moc prišiel. Vo formovaní jeho osobnosti sa vyskytne určitý „pocit tragédie“, ktorý sa môže v neskoršom veku prejaviť vo forme nejakého pádu. Druhorodené dieťa má iné postavenie. Stále má niekoho, kto mu nastavuje latku a udáva tempo. Prirodzene sa mu snaží vyrovnať, čo sa prejaví i v jeho vlastnostiach – napr. sklon k rebelovaniu a neuznávanie autorít. Mnohokrát sa ale stane, že mladšie dieťa svojho staršieho súrodenca prekoná. Akým spôsobom sa to udeje? Starší súrodenec môže byť rozladený existenciou „konkurenta“, ktorý mu zasiahol do života a stráca sebadôveru. Z tejto konkurencie je vydesený, rodičia sú voči jeho výkonom stále kritickejší a mladšieho súrodenca viac vyzdvihujú.

Najmladší súrodenec

Pozoruhodná je aj pozícia najmladšieho súrodenca, čiže toho, ktorý ním ostane navždy a nenarodí sa do rodiny už ďalšie dieťa. Ide o výhodnú pozíciu, ktorú mu už nikto neohrozí. Druhorodený môže byť tzv. vyhodený zo sedla, ak sa narodí tretí súrodenec a prejde si situáciou, akú prežívalo prvé dieťa. Ale poslednému – najmladšiemu sa to už stať nemôže. Podľa Adlera sa práve tieto deti rozvíjajú najlepšie. Taktiež v ich prípade udávajú tempo iní a druhorodenému dieťaťu sa podobajú tým, že sa snažia prekonať druhých. Mávajú množstvo energie. Zvykne sa stať, že najmladší sa v živote venuje inej oblasti ako jeho súrodenci a snaží sa odlišovať. Prečo? Práve preto, že je jednoduchšie nemať konkurentov a je ľahšie stať sa úspešným v inom odbore.

Samozrejme, treba poznamenať, že ide o určité tendencie, ktoré je možné odpozorovať, ale nie sú to vždy jednoznačné fakty, nakoľko každé dieťa vyrastá v inej rodine a inom prostredí. No nedá sa poprieť, že vzťahy medzi súrodencami, či už kladné alebo negatívne, sú významnou súčasťou vytvárania osobnosti človeka.

Adler pri uvedenej problematike pripúšťa aj ďalšie možnosti: Ak je najstaršie dieťa dostatočné šikovné a bystré, druhorodenému sa nemusí podariť „poraziť ho“. Tým pádom bude najstaršie dieťa lepšie sociálne prispôsobené i sebavedomejšie. Avšak, mladší súrodenec si môže prestať veriť a častejšie v živote stráca odvahu a nádej. V rodine sa môže vyskytnúť i situácia, keď sa popri takmer dospelých súrodencoch narodí ďalšie (najmladšie) dieťa a do určitej miery vyrastá ako jedináčik. Je teda stredobodom pozornosti a podvedome sa snaží ostať ním i v dospelosti. Uvažuje najmä na základe vlastného životného štýlu a tak sa i správa.

Brat a sestra

Ďalším faktorom je rozdiel medzi výchovou chlapcov a dievčat. Je pravda, že Adler žil v dobe, keď sa k dievčatám a chlapcom pri výchove pristupovalo diametrálne odlišne. No i dnes sa ešte stáva, že chlapci sú preceňovaní a očakávajú sa od nich väčšie úspechy, pričom s dievčatami sa zaobchádza, akoby bolo menej pravdepodobné, že niečo v budúcnosti dosiahnu. Aké to, však, môže mať nakoniec dôsledky? No, primárne sa vyskytne neistota a pochybnosti voči sebe samým. Počas celého života budú potom bojovať s pocitom, že len muži môžu dokázať niečo hodnotné.

… a čo v dospelosti?

Ako sa môžu teda v dospelom veku prejaviť v správaní vzťahy medzi Vami a Vašou sestrou, či bratom? Iste, ideálne je, ak súrodenci spolu vyrastali v optimálnom a napĺňajúcom prostredí a ostávajú v kontakte až do smrti a sú si navzájom celý život pomocou. Avšak, vidíme aj v okolí mnoho súrodeneckých nezhôd. I prehnanú snahu po úspechu, ktorá sa niekedy stáva až závislosťou, keď sa stávame jej otrokmi. Rozmýšľame niekedy nad tým, aká je naša motivácia? Čo ak práve aj tu zohrávajú úlohu naše dávne súrodenecké vzťahy a podvedomá rivalita? Ešte stále môže v človeku rezonovať potreba s niekým súperiť, bojovať a poraziť ho. V praxi zvyknú psychológovia odhaľovať skryté, nenaplnené túžby, ktoré sa premietajú do medziľudských vzťahov v dospelosti. Veľa duševných problémov pramení z detstva. Mnoho zranení sa ukrýva hlboko v nás a my si ich väčšinou ani neuvedomujeme.

Možnosť „hojenia rán“

Adler sa do veľkej miery zaoberal skúmaním spomienok z detstva, na základe ktorých hodnotil individuálne každý prípad. Aj súčasní psychoterapeuti, či už z adleriánskeho, alebo iného psychoterapeutického smeru sa snažia priviesť človeka k pochopeniu toho, čo sa udialo v jeho rannom detstve. Takto môžu efektívnejšie vykročiť so svojím klientom na cestu terapie, ak je to potrebné.

Zároveň si ale dovolím tvrdiť, že každý z nás sa už práve v tejto chvíli môže rozhodnúť, či sa nechá unášať dôsledkami zranení, ktoré sa udiali v detstve častokrát i nechcene. Uvedomte si, že ste to práve Vy, kto má možnosť vybrať si, aký postoj zaujme k svojmu životu a svojim súrodencom. Je na zamyslenie, prečo si niekedy lepšie rozumieme s úplne cudzími ľuďmi ako s vlastnou rodinou. S vlastnou sestrou… S vlastným bratom…

Ako sa rozhodneme? Budeme aj naďalej žiť v nesváre, ak sú naše vzťahy narušené, alebo si radšej podáme ruky, pozhovárame sa a budeme spolu tráviť možno i viac času? Napriek tomu, že Váš súrodenec je možno v niektorých oblastiach úspešnejší ako Vy, nezabúdajte, že ste jedinečnou osobnosťou so všetkými pozitívnymi stránkami a schopnosťami, ktorými môžete obohatiť tento svet. Najdôležitejším faktorom vytvorenia si plnohodnotného života bez zbytočných duševných trápení, ktoré nikam nevedú, je naučiť sa milovať sám seba. Ale o tom zas niekedy nabudúce…

Mgr. Jana Blusková, spolupracovníčka Ligy za duševné zdravie