Aké vianočné rituály si má zaviesť mladá rodina, keď partneri pochádzajú z rôznych kútov Slovenska?
Vianoce sú jednou z významných súčastí prvého roka manželstva, ktorý sa považuje za adaptačný. Mladí manželia sa prispôsobujú navzájom, hľadajú kompromisy, dohody a snažia sa presadiť to, na čom by každý z nich rád trval, čo skutočne potrebuje k dobrému pocitu akceptácie a slobody. Nie je to ľahký rok a zvyčajne ich na to nikto nepripraví. K dispozícii majú iba svoju lásku, dobrú vôľu, želania a túžby a matné tušenie o riešení konfliktov, tvorbe dohôd, riešení víťaz-víťaz. Alebo ani matné tušenie a obaja sa budú snažiť presadiť svoju pravdu, vyhrať. O tom bude aj dohoda o ich vianočných rituáloch. Dôležité k dosiahnutiu dobrej dohody je klásť dobré otázky. Jedna z nich je: povedz, bez čoho tvoje Vianoce nie sú Vianocami? To proste zaradiť musíme a to z oboch strán.
Potom sú veci na druhom a treťom mieste. Tie môžu byť a nemusia. Každý môže s pomocou konzultácií rodinných príslušníkov aj pripraviť to svoje, bez čoho u nich Vianoce nemohli byť a tak bude mať každý z partnerov aj nové chute, prekvapenie, zapojenie partnera a aj zadosťučinenie, že mal to podstatné z detských čias vianočných, že sa mu podarilo vybaviť si TEN pocit. Mladí môžu mať aj veľkolepý zážitok zo schopnosti spolupráce, koordinácie, vychádzania spolu, lebo to im bude tvoriť tú pragmatickú kostru manželstva v ich budúcnosti. Každý z nich dostal pri príprave večere aj svoju porciu rešpektu, uznania, lásky a úcty. Tým bude večera príjemne okorenená a tieto ingrediencie budú tvoriť tú duchovnú stránku ich manželstva.
Keďže Vianoce sú sprevádzané tak trochu hektikou, je potrebné myslieť na veľa veci, urobiť veľa krokov, býva tendencia podceniť rituály Vianoc, vrátane toho najdôležitejšieho – štedrovečernej večere a darčekov práve najmä u mladých, lebo doteraz im to chystali rodičia, nemajú skúsenosť. Upozorňujem včas, že je to veľmi citlivá téma, uložená hlboko v našom podvedomí. Neverte, keď vám partner, či partnerka vraví, že jej je to jedno a jemu je to na háku. Pocity po večeri, ktoré budú sídliť v ich srdciach, prebleskovať v očiach a vytvárať výrazy tváre a celého tela, im dajú inú informáciu. Naraz bude v obývačke sklamanie, smútok a zlosť. Napriek tomu, že tí dvaja mali pocit, že im fakt je jedno. Neverte ani tomu, že váš partner darčeky najradšej dáva, že dostať nič nemusí, nič nepotrebuje. Každý potrebuje posolstvo, že je milovaný, že stál za to, aby sa ten druhý unúval, že sú spolu spojení putom my, preto dostali spoločne sadu varešiek, že bolo použité množstvo dôvtipu na objavenie symbolov na to, aby sa potešili -a môžu byť spokojní. Aj za pár korún. Nápad, odkaz, správa, to je dôležité pri darčekoch a vianočných rituáloch. Preto odporúčam starostlivo prepátrať zvyky v druhej rodine a milo prekvapovať partnera, čo sme zadovážili, čo sme sa naučili. Jedna i druhá mamička možno rada prispeje tým nepostrádateľným koláčikom, receptom, čímkoľvek a pokiaľ sú rodičia dosť zrelí, nebudú sa snažiť tlačiť na toho svojho, aby presadil ich oravskú, či ich záhorácku kapustnicu, bobáľky či hriatô. Dúfam, že aj mamička bude spokojne konštatovať ako vtipne si mladí poradili a že toto je pre ich manželstvo dobrá správa. A tak môžu byť Vianoce dôležitou skúškou mladého páru a veľkou príležitosťou k tomu, aby sa naučili ako úžasne sa to v páre dá zažiť. Akí sú tvoriví a ako sa nasmiali.
Jedna mladá pani tvrdila práve po Vianociach: keby som bola vedela, že byť vydatá môže byť také úžasné, urobím to dávno. U jej rodičov to také úžasné nebolo.
Môže to, žiaľ, vypáliť i opačne, keď si jeden uzurpuje celý priestor, diktuje ako to bude a čo sa bude robiť, kritizuje a ofrfľáva a Vianoce sa stanú nočnou morou. Manželské poradne sú po Vianociach plné zranených a rozčarovaných partnerov a partneriek. Aj deti častejšie volajú na linky záchrany a pomoci.
Môžeme meniť rituály?
Na prvý dojem pôsobí táto otázka ako guľatá kocka. Rituály by predsa mali byť niečím, čo k nám prišlo z hlbín života našich predkov a my sme povinní ich niesť nezmenené v ústrety našim potomkom. Napriek tomu rituály vznikli, menia sa, zanikajú i pribúdajú. Sú to ľudské rituály a ako takým im je zmena daná do genetického kódu. Je možné meniť rituály. Už len to bohatstvo odlišných regionálnych zvykov, rituálov a mýtov s nimi spojených, poskytuje možnosť výberu, kombinácií a dáva krídla mytológii vlastnej fantázie.
Nakoniec má každý vlastné rituály. Ako je to možné? Je to závislé od toho, ako rituálom rozumieme a čo od nich očakávame. Ak sme hlboko presvedčení, že cesnak na vianočnú oplátku s medom patrí, lebo iba tak si zabezpečíme zdravie, tak ho tam musíme mať, akokoľvek by sme cesnak normálne neznášali. Taktiež hádžeme orechy do každého kúta, aj keď len matne tušíme, že to nejako súvisí s vďakou a bohatstvom.
Povera, obsiahnutá v rituáloch je mocná čarodejka. Vie urobiť s našou psychikou divy. Má priam archetypálny charakter. Oslovuje v nás niečo hlboké a prastaré. Sú rituály, ktoré prestávajú byť aktuálne postupom času, napríklad keď odrastú deti, možno sú i také, ktoré nás vyrušujú, iritujú, nemáme ich radi v poslednom čase.
Tu by sme sa mohli zastaviť. Čo mi to na nich vadí? Kto z rodiny ich uznáva, prečo ich pestujeme, kde sme k nim prišli? Zistenia môžu byť objavné, povedia nám veľa o histórii rodiny a jej vzťahoch. Aj o našom duševnom rozpoložení. Ak som v pohode, rituály prijímam s úctou a nádejou, že sú funkčné, že nás spájajú so životom a duchovným svetom našich predkov, alebo aspoň s toleranciou a miernym pobavením. V každom prípade rituály poskytujú mystickú ochranu nám i našim životom pred tajomnými silami tohto obrovského sveta. Akoby zázrakom získavame pokoj v duši a nekonečnú dôveru, že to všetko bude dobré, krásne a možno aj úžasné. Rituály sú spoľahlivým liekom na depresie, neurózy a ľudské nešťastie. Radšej si nejaký pridajme, ako o nejaké prísť. Môžeme ich meniť, ale nemôžeme o ne prísť. Lebo čo ak by sme nedodržali práve ten podstatný?
Autorka rozhovoru: Olga Valentová, LDZ, odpovedala: PhDr. Jolana Kusá, poradkyňa pre osobnostné a rodinné problémy