V uplynulých dňoch sa na Slovensku opäť strhla názorová prestrelka. Paradoxne miesto argumentov lietajú len prázdne frázy a emócie. To vedie k tomu, že na hľadanie pravdy sa už dávno rezignovalo a víťazia hlasné krčmové reči. Začalo obdobie adventu, času, kedy by ľudia k sebe mali mať bližšie, nemali sa cítiť sami, či opustení. Paradoxne práve tí, čo hlásajú lásku rozpútali o jej podobu na Slovensku doslova vojnu.
Biskupi Slovenska spolu s prvou adventnou sviecou zažali aj poriadne horúci plameň neznášanlivosti. Sociálne siete horlivo diskutovali nad kultúrou smrti, ako označili kresťanskí duchovní predstaviteľov hlásiacich rodovú rovnosť, homosexuálne manželstvá, či registrované partnerstvá. Možno nie je potrebné so všetkým súhlasiť, nie je ani na škodu byť v názoroch vyhranený, je dôležité vyjadriť nesúhlas. Prečo ale práve v tomto citlivejšom období, keď si mnoho bežných ľudí zahryzne do jazyka, pretože idú Vianoce. Toto páni biskupi akosi nezvládli.
Každý rok pred Vianocami dopadajú na osamelých ľudí depresie. A nie sú to len vdovci a vdovy, ale aj nezadaní, či osamelí, ktorí nikoho nemajú, kto im zaspieva koledu, pohladká po líci a venuje aspoň úsmev, nieto darček. Sviatky lásky a pokoja sú pre mnoho ľudí doslova stresujúcim zážitkom. Samota, nedostatok lásky blížneho človeka, to vie páliť hlboko v duši. Práve veľké rozbroje a spory, ktoré vznikajú na podhubí sexuálnej orientácie tak pre dotknutých ľudí predstavujú ešte väčšiu psychickú záťaž. Sú pokazení? Chybní? Darček v podobe depresií, bez ktorého by sa zaobišli.
Netreba byť príliš veľkým optimistom, že do kostolov nechodia homosexuáli. Mnohí pociťujú psychický tlak práve zo svojej inakosti, z toho, že sú sami, zatiaľ, čo rovesníci kupujú frajerom a frajerkám opačného pohlavia darčeky. Mnoho mladých zápasí s vlastným priznaním si homosexuality a do kostola možno prišli pred Vianocami načerpať trochu sily. Prvá adventná nakladačka ich určite nepotešila. Partnerstvo dvoch mužov a dvoch žien označované ako kultúra smrti je predsa len trochu silné pomenovanie na expresiu lásky dvoch ľudí.
Je úplne jasné a z istého pohľadu aj správne, že cirkev, ktorá sa snaží prezentovať tradičné hodnoty nikdy nebude s gender ideológiou súhlasiť. Na druhej strane prichádza malé zamyslenie, prečo táto téma práve na Vianoce? Nie je to práve čas, kedy má aj samotná cirkev dosť dôvodov na pokánie a na prijatie blížneho svojho ako seba samého?
Advent a Vianoce by mali byť predovšetkým o láske, aj o tradícii aj o tom, že nikto by nemal byť sám. Pretože pre ľudskú psychiku je najdôležitejší život v spoločenstve a to aké si vyberiete, je čisto záležitosťou osobných preferencií, nie pastierskych listov, aj keby ich boli tisíce.
Príjemný advent a láskyplné Vianoce rozžiarené ohňom lásky! Zabudnime na rozdúchavanie sporov a smútok. Netrávme Vianoce osamote, pretože najkrajšie sviatky roku sú tu preto, aby sme mohli byť všetci spolu, bez ohľadu na kultúru, sexuálnu orientáciu, či rozdielne názory…
Marek Mittaš, sympatizant Ligy za duševné zdravie