Liga za duševné zdravie SR

Pán Osler by mal radosť alebo ageistická Bratislava.

„Všetkých ľudí nad 60 rokov by mali usmrtiť chloroformom, človek je najužitočnejší medzi 25 a 40 rokom, potom to už ide dolu vodou“ – je známy sarkastický výrok slávneho lekára Sira Williama Oslera zo začiatku 20. storočia.
Eskymáci svojich starých jednoducho vyložili na mráz, Egypťania ich hádzali tigrom, Japonci vyniesli na najvyššiu horu a zhodili ich dolu. Aké jednoduché riešenia…
„Ageism“ je diskriminujúci postoj a nenávistné konanie voči seniorom. Má podobné znaky ako sexizmus alebo rasizmus. A niekto by chcel, aby mali starí ľudia primeranú láskavú starostlivosť a žili čo najdlhšie v pohode !
Prečo? Je toľko dôležitejších vecí dnešného hektického života ako sa starať o niekoho, z koho už nie je žiadny úžitok a zbytočne čerpá peniaze, ktoré by sa dali oveľa lepšie využiť.
Prečo tento úvod?
Každá diferencovaná spoločnosť má rozvinutý sociálny systém, ktorý slabším a chorým poskytuje oporu a starostlivosť. Slovensko by sa rado zaradilo medzi takéto spoločnosti. Aby sme negeneralizovali – Bratislava by tiež rada pôsobila ako rozvinuté, o svojich obyvateľov sa starajúce mesto.
Jedným zo špičkových zariadení pre seniorov bolo prvé Senior Centrum na Slovensku, ktoré sa podarilo vybudovať v roku 1995 na Záhrebskej ulici. Projekt vznikal a presádzal sa 5 rokov. Otvorila ho Nadácia Senior, v ktorej okrem autorky projektu MUDr. Janíkovej a jej spolupracovníkov PhDr. Lovichovej a PaeDr. Zátopka boli v rade združenia slávne mená: prof. MUDr.Siracká, Dr.Sc., prof. MUDr. Cagáň, Dr.Sc., prof. MUDr. Černák, CSc., doc. MUDr.Hegyi, CSc., doc.MUDr. Alojz Rakús, CSc.
Vtedajšia starostka PhDr. Zemková podporila záujem o vybudovanie komplexnej starostlivosti o obyvateľov Starého Mesta a dala tvorcom dôveru, 12.5.1994 Miestne zastupiteľstvo schválilo zriadenie zariadenia v priestoroch bývalých Detských jaslí na Záhrebskej ulici a nadšení tvorcovia projekt naozaj zrealizovali. Okrem iných prínosov vytvoril 7 pracovných miest.
Otvorili sme Denné sanatórium, postupne od zahraničných nadácií získali financie na mikrobus, ktorý z celého mesta zvážal staré panie a pánov, ktorých deti pracovali a ich pobyt doma bol rizikový. Vozili ich študenti na civilnej vojenskej službe tiež za peniaze z grantov. V sanatóriu boli vyškolené milé sestričky, ktoré im poskytovali rodinné prostredie a program zameraný na udržanie ich kognitívnych schopností, fyzickej kondície i dobrej nálady počas pracovnej doby ich detí. Mali zabezpečenú stravu, na ktorú prispievalo mesto, obohatenú o sponzorsky získané ovocie a pochúťky.
Postupne sa podarilo nakúpiť z grantov televízor, video, rádiomagnetofón, rehabilitačné pomôcky, pračku…
Starkí opatrovali rybičky, škrečky, pieskomily, mohli sa prizerať i majestátnemu hadovi v teráriu, ktorého sme pritúlili, keď sa nemal kto o neho starať, miestne mačky chodili na návštevy do záhradky, kde v lete návštevníci sedávali pod slnečníkmi a mali svoj program. Vítaní boli i psíci, ktorí sa tu zastavili s majiteľmi potešiť starkých.
Deti z blízkej škôlky boli v Centre pravidelnými návštevníkmi.
Zdravotný stav kontrolovala pravidelne lekárka, príbuzní i návštevníci sa mohli v určených hodinách
prísť poradiť i s psychologičkoou, sociálnym a rodinným poradcom aj právnikom.
A druhá časť zariadenia – to bol výborný klub. Anketou v okolí sme zistili záujmy a priania obyvateľov a rozvinula sa činnosť, na ktorú dosiaľ mnohí obyvatelia okolia spomínajú.
Každú stredu bol pravidelný program. Vďaka širokému spektru našich kamarátov a známych prebiehali úžasné prednášky vedcov, lekárov, psychológov, cestovateľov /mnoho z nich pripravovali i členovia klubu, ktorých bolo postupne takmer 200, vyrobili si svoje preukazy/. Obľúbené boli vystúpenia umelcov – okrem mnohých muzikantov a tanečníkov boli nezabudnuteľné stretnutia s hercami a spevákmi ako napríklad /dámy – Marína Kráľovičová, Darinka Laštiaková, Viera Strnisková, páni – Julo Satinský, Július Pántik, Štefan Bučko, Peter Lipa, Gustav Papp…/
Všetci bez nároku na odmenu. Navštevované boli kvízy, pamäťové tréningy, jóga, burzy ručných prác…Programy boli uverejňované na mestských plagátoch aj v Staromestských novinách.
Do klubu sme pozývali zahraničných návštevníkov Bratislavy, ktorí diskutovali s návštevníkmi.
V klube sa záujmové skupinky schádzali na bridge, iné kartové hry, šachy…K dispozícii bola knižnica, návštevníci si zriadili výpožičnú službu, získavali sme pre nich tiež remitendu novín a časopisov.
Klub žil. Na stenách sme vytvorili Galériu Senior, kde sa striedali diela slovenských umelcov uvádzané vernisážami, schádzal sa tu tiež Klub umelcov – dôchodcov, Jednota dôchodcov, Kresťanská jednota dôchodcov, Liga proti rakovine. Na posedeniach bolo pohostenie, na ktoré sme zohnali sponzorov, aby sa návštevníci cítili čo najlepšie. Programov sa zúčastňovali s radosťou i návštevníci denného sanatória.

Mimo programovej stredy tu prebiehali podporné skupiny ľudí trpiacich cukrovkou, kardiálnymi ochoreniami, civilizačnými ochoreniami, vozíčkári, prebiehali pravidelné psychoterapeutické skupiny pre starších ľudí trpiacich depresiami a pocitmi osamelosti, mladých ľudí trpiacich psychotickými ochoreniami.
V dopoludňajších hodinách mali v klube výberové prednášky študenti Univerzity Komenského /budúci psychológovia, sociálni pracovníci a špeciálni pedagógovia./, mohli i praxovať v zariadení.

Keď bolo centrum v najväčšom rozkvete v r. 1997 prišli prvé problémy.
Bez zdôvodnenia prichádzali nápady od úradníčiek z Miestneho úradu Staré Mesto, že lepšie by bolo centrum premeniť na lôžkové zariadenie, ďalší nápad bol zrušiť klub a urobiť z neho telocvičňu na rehabilitáciu.
Hoci zakladateľky centra bojovali ako levice, navštevovali kompetentných, vysvetľovali,
zvolali spolu s návštevníkmi verejnú protestnú schôdzu s priaznivcami a médiami, nedostavil sa nikto z pozvaných poslancov. Na miestnom úrade intervenovala i prof.MUDr. Siracká i MUDr. Breier – bez efektu.
Návštevníci Senior Centra napísali petíciu a odoslali na miestny úrad – bez reakcie.
Starosta Ing. Ďurkovský, ktorý síce Centrum slávnostne otváral, sa viac neangažoval.
Prešli dva roky a napriek nadľudskému úsiliu začala moc vyhrávať.

Ing. Rafajdusová, starostova pravá ruka s ironickým konštatovaním „prepadli ste cez sito“ prepustila lekárku i psychologičku. Na ich návrh, že im na ľuďoch v centre záleží a sú ochotné pokračovať v práci i bez finančnej odmeny úrad boli vyzvané k vráteniu kľúčov od zariadenia. To už do hry vstúpila osoba vtedy poverená vedením sociálneho odboru Ing. Dočolomanská, ktorá sa veľmi direktívne ujala „poriadkov“ v Centre. Okrem toho, že svojimi agresívnymi spôsobmi stresovala celý personál, dala príkaz „vypratať majetok nadácie“ a vzápätí nakúpila tie isté spotrebiče z peňazí mesta. O mikrobus, ktorý bol ponúknutý pre ďalšie používanie, nebol záujem.
Po odchode doktoriek sa postupne zredukovala činnosť i návštevnosť klubu, návštevníci sanatória nemali už odbornú lekársku opateru /vtedajšia nadriadená skonštatovala „veď každý má svojich lekárov“/.
V ďalšom štádiu vývoja zlikvidovali klub – „sú aj iné kluby“ a do jednej miestnosti nasťahovali tri opatrovateľky, ostatné priestory klubu zívajú prázdnotou. V druhej časti, v dennom sanatóriu, sa dosiaľ tešili návštevníci a ich príbuzní z pekného prostredia a milej opatery sestričiek. 

Ďalší „dobrý nápad“ z Miestneho úradu Staré Mesto prišiel nedávno. Do zariadenia presťahujú detské jasle – „veď aj kedysi /rozumej pred 30 rokmi/ tam boli jasle…“ a príbuzným návštevníkov navrhli /PhDr. Alex,riaditeľ DD Podjavorinská, poslanec RNDr. Ležovič /, aby využili iné zariadenia pre svojich blízkych.
Druhá „geniálna“ verzia bola, že sa v priestoroch DD Podjavorinská nájde miestnosť, kam by sa mohlo denné sanatórium presťahovať. Kto pozná DD Podjavorinská, vie, že je to tragická prežívajúca inštitúcia s veľmi zlou povesťou, ktorá sa nelíši od reality.
Protestujú príbuzní, návštevníci, personál Senior Centra na Záhrebskej. MUDr. Janíková žiada o „audienciu“ u starostu MÚ Mgr. Števčíka, nie je jej umožnená, po opätovnom domŕzaní sa po takmer mesiaci dostane k vicestarostke Ing. Špánkovej, ktorej vysvetlí situáciu – výsledok „škoda, že ste neprišli skôr, už bola sociálna komisia…“
Priaznivci a príbuzní napísali petíciu za zachovanie v súčasných priestoroch, na základe protestov poslanci na svojom zasadnutí 28.3.17 zatiaľ likvidáciu zariadenia neschválili.

Prišiel však posledný úder moci : 30. marca starosta Mgr. Števčík nariadil ústnym podaním prostredníctvom riaditeľa DD Podjavorinská Senior Centrum na Záhrebskej 15.apríla 2017 zatvoriť.

Vnucuje sa myšlienka : Čo je príčina a kto bude mať z toho zisk ?
Takže, ak sa vrátim na začiatok, ageismus v Bratislave spokojne narastá. Zatvárajú sa i ďalšie nevyhnutné miesta starostlivosti o starších …..zlikvidované Gerontopsychiatrické oddelenie v Podunajských Biskupiciach roky zodpovedne vedené primárkou MUDr. Mátéffy sa premenilo na štyri izby na Psychiatrickej klinike v Ružinove.

Takže nebolo by dobré porozmýšľať znova nad nápadom Sira Williama Oslera ?

MUDr. Eva Janíková, 

psychiater – psychoterapeut, gerontopsychiater