Liga za duševné zdravie SR

Aktuálne! Vyjadrenia a Petícia Výzva MŠVVaŠ SR na preskúmanie vhodnosti filmového diela „Kto je ďalší?“ pre školské predstavenia

V súvislosti s problémovým zaradením filmu Kto je ďalší? ako edukačného programu pre deti od 12 rokov Ministerstvom školstva SR sa zdvihla vlna nevôle zo strany odbornej verejnosti. Odborníci zaznamenali po zhliadnutí filmu mladistvými zvýšený počet krízových stavov u detí, ktoré nevedeli násilné scény z filmu spracovať. Nižšie uvádzame oficiálnu petíciu od Prof. Andrei Madarasovej Geckovej, PhD., stanoviská odborných inštitúcií  (Výskumný ústav detskej psychológie a psychopatológie, Klinika detskej psychiatrie NÚDCH ) i samotných odborníkov (MUDr. Natália Kaščáková, MUDr. Peter Breier, PhDr. Mária Krýslová), ktorí žiadajú zastavenie premietania filmu školským kolektívom základných a stredných škôl.

OFICIÁLNA PETÍCIA

Link na petíciu:
 https://www.peticie.com/vyzva_mvva_sr_na_preskumanie_vhodnosti_filmoveho_diela_kto_je_ali_pre_kolske_predstavenia

Adresát: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Stromová 1, 813 30 Bratislava

VEC: Vyjadrenie k prezentácii a využívaniu filmového diela „Kto je ďalší?“, ktorý sa premieta na slovenských školách s edukačno-preventívnym cieľom v oblasti kyberšikany, online sexuálneho vydierania a killfie-selfie. Tieto informácie sa nachádzajú na stránke www.ktojedalsi.sk a v publikácii, ktorá je dostupná online na rovnomennej stránke s názvom 1000 výpovedí o filme Kto je ďalší?, 1000 dôvodov na riešenie. Publikácia má podľa autorov obsahovať „vyjadrenia 15-tich odborníkov z oblasti psychiatrie, psychológie, vzdelávania a výchovy, sociálnej práce, prevencie, polície, samospráv či Linky detskej istoty.“

1. Žiadame prehodnotiť vhodnosť filmového diela pre maloletého diváka (12+), lebo sme presvedčení, že filmové dielo svojim obsahom a charakterom ohrozuje jeho vývin.

Filmové dielo využíva vulgárny jazyk už v prvých minútach. Je v ňom prítomné fyzické, psychické i verbálne násilie. Cielene vyvoláva pocit strachu, depresie a bezmocnosti.

Obávame sa, že filmové dielo v snahe vyvolať silné emócie budí dojem, že sa vybrané rizikové správanie deje bežne, čím môže skutočne vyvolávať neopodstatnenú úzkosť. Zároveň môže posúvať hranice noriem, čo môže viesť k traumatizácii ako i k podpore rizikového správania. Navyše neponúka vhodné riešenia zobrazovaných situácií, nepodporuje kompetenciu diváka.

Využitie zastrašujúcich taktík, na ktorých je filmové dielo vystavané síce môže vyvolať okamžité reakcie (napríklad 1000 vyjadrení uvedených v publikácii tvorcov filmu), ale s veľmi malou pravdepodobnosťou sa tento efekt uplatní v želanom smere v budúcom rozhodovaní.

2. Žiadame prehodnotiť prezentovanie filmového diela ako nástroja na vzdelávanie a výchovu, vhodného pre školské predstavenia.

Pridávame sa k viacerým odborníkom, ktorí varujú, že filmové dielo môže mať neželané vplyvy na zraniteľné skupiny populácie, ktoré sú paradoxne jeho cieľovou skupinou a to v podobe traumatizácie, či iniciovania nebezpečného rizikového správania.

Sme presvedčení, že premietanie filmového diela na školskom predstavení vyžaduje okamžitú krízovú intervenciu zacielenú na prácu s vyvolanými emóciami, témami, prípadnými traumami či nekorektnými kognitívnymi spracovaniami, a teda nie je vhodné pre školské predstavenia bez následnej diskusie a intervencie.

3. Žiadame odborných garantov filmového diela, ktoré sa prezentuje ako školský film, aby objasnili, z akých teoretických rámcov vychádzajú, o aké vedecké dôkazy o vhodnosti a účinnosti či relevantnosti sa opierajú, akým spôsobom tvorcovia, distribútori filmu monitorujú možné riziká, neželané vplyvy a akým spôsobom ich ošetrujú. Nám známe vedecké dôkazy namietajú etickú spornosť využívania zastrašujúcich taktík v prevencii maloletých, ako aj ich neúčinnosť v prevencii.

4. Žiadame zaradenie varovania, že filmové dielo nie je vhodné pre citlivé povahy, pretože obsahuje vulgarizmy, násilné zábery a emočné vypäté scény. Zároveň žiadame, aby v rámci premietania filmového diela boli k dispozícii kontakty na odbornú pomoc buď vo forme informačného letáku alebo po ukončení filmu ešte pred uvedením záverečných titulkov.

Ak sa premietania filmu zúčastňujú celé triedy, je vysoká pravdepodobnosť, že explicitným záberom na sebapoškodzovanie a motívom implikujúcim samovraždu budú vystavení napríklad práve aj žiaci, ktorí takýmto ťažkým obdobím prechádzali, alebo práve prechádzajú.

5. Žiadame zaviesť systémové opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby filmové diela odporúčané pre školské predstavenia spĺňali jasne stanovené kritériá.

Je potrebné jasne zadefinovať kritériá, ktoré musia byť splnené v procese tvorby daného filmového diela, ako aj v procese jeho následnej distribúcie ako preventívneho nástroja rizikového správania určeného základným a stredným školám. Malo by ísť o jasne definovaný zámer, s akým je dané filmové dielo vytvárané, opierajúc sa vedecké dôkazy o účinnosti použitej formy, odborné vedenie odborníkmi z radov pomáhajúcich profesií pri tvorbe filmového diela a odbornú garanciu, tvorbu metodickej príručky objasňujúcej spôsob, akou formou je s daným filmovým dielom potrebné následne na školách pracovať, posudky odborníkov z radov pomáhajúcich profesií po pilotnom preskúmaní filmového diela, jasné definovanie a upozorňovanie, pre koho dané filmové dielo nie je vhodné a z akého dôvodu, ako aj informovanie o možných rizikách a neželaných účinkoch prezretia takéhoto filmového diela. Zároveň je potrebné priebežné overovanie dodržiavania uvedených kritérií pri distribúcii filmového diela ako preventívneho nástroja v praxi.

Neodporúčame exponovať maloletých divákov tomuto filmovému dielu.

Ani starším divákom neodporúčame premietať všetky tri diely spolu.

Neodporúčame formu školských predstavení bez prípravy tímu odborníkov, ktorí by hneď po predstavení s vyvolanými emóciami a kogníciami pracovali odborným spôsobom a pomohli divákom spracovať túto tému emocionálne i kognitívne.

Prof. Andrea Madarasová Gecková, PhD, koordinátorka štúdie Health Behaviour in School-aged Children, Ústav psychológie zdravia a metodológie výskumu, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta

Doc. Zuzana Dankulincová, PhD, koordinátorka štúdie Care4Youth, odbor sociálna psychológia, Ústav psychológie zdravia a metodológie výskumu, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta

MUDr. Natália Kaščáková, PhD – psychiatrička, psychoterapeutka, Bratislava
Mgr. Alžbeta Lazíková – psychologička, Trnava
Mgr. Svetlana Sithová – špeciálna pedagogička, Súkromné centrum Mirabilis, Partizánske
PhDr. Marek Madro – psychológ, prezident Asociácie liniek pomoci, programový riaditeľ IPčko
Mgr. Jaroslava Kopčáková, PhD – psychológička, Detská organizácia FÉNIX Košice Západ
Mgr. Andrej Mentel, PhD – sociálny antropológ, FSEV UK Bratislava
Mgr. art. Magdaléna Kmeťková – režisérka
Doc. MUDr. Tibor Baška, PhD – vysokoškolský pedagóg, JLF UK Martin
Mgr. Radovan Kyrinovič – školský psychológ
Mgr. Monika Šišková – klinická psychologička, Trnava
MUDr. Kamila Dobošová – psychiatrička, Trnava
MUDr. Monika Janíková – psychiatrička, psychoterapeutka
Mgr. Veronika Kolejáková – psychologička, dramaturgička VŠMU

Prof. Andrea Madarasová Gecková, PhD, Ústav psychológie zdravia a metodológie výskumu, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta.


STANOVISKO VÚDPaP

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie konštatuje, že vo filme absentuje tzv. pozitívny jazyk, to znamená empatické formulácie, podporné vety, reflektujúce stav osôb, ktoré vo filme vystupujú.  Film nenapĺňa  základný edukatívny rozmer – edukáciu  pozitívnym prístupom.
Celé stanovisko VÚDPaP si môžete prečítať tu: Výskumný ústav detskej psychológie a psychopatológie


STANOVISKO MUDr. NATÁLIE
  KAŠČÁKOVEJ 

Vyjadrenie Mudr. Kaščákovej na stiahnutie:  Vyjadrenie MUDr. Kaščákovej 
 
Film Kto je ďalší? je od septembra hromadne premietaný školákom 12+, údajne s „edukačno-
preventívnym cieľom v oblasti kyberšikany, online sexuálneho vydierania a killfie-
selfie“. Audiovizuálny fond dal autorovi 4x zamietavé stanovisko a nepodporil jeho natáčanie
a upozornil ho, aby konzultoval jeho tvorbu s odborníkmi. Film však získal obrovskú finančnú podporu
inde, má veľkú popularitu, videlo ho viac ako tretina školákov na Slovensku, má množstvo okamžitých
pozitívnych reakcií na stránke filmu https://www.ktojedalsi.sk/. Komentáre k filmu, ktoré poukazovali
na jeho nevhodnosť, boli okamžite vymazávané (až kým sa neupozornilo na problém). Rodičia nemali
možnosť film vidieť dopredu, je prístupný len ako „školské“ premietanie.
Kým som nevidela film, ale len zopár krátkych reklamných záberov ako promo k filmu, povedala som
si, že je dobre, že sa týmto témam otvorene autori venujú a mládež má prevenciu, ešte k tomu
takýmto atraktívnym spôsobom. 13.11.2019 ma kontaktovala kolegyňa, organizátorka petície prof.
Andrea Madarasová-Gecková (Ústav Psychológie zdravia pri Lekárskej Fakulte Univerzity Jozefa Pavla
Šafárika v Košiciach) a povedala mi o konkrétnych prípadoch detí, ktoré majú po zhliadnutí filmu
závažné psychické problémy. Po pozretí celého filmu som sa pripojila k výzve za prehodnotenie
vhodnosti jeho premietania ako edukačného školského filmu, pretože ho považujem za úplne
nevhodný na tento účel. Uvediem len niekoľko najzávažnejších dôvodov:
– Sú tam detailné scény sebapoškodzovania: raperka Alessia si poreže predlaktia viacerými dlhými
rezmi, pričom je detailný záber na predlaktie, z rán presakuje krv, hrdinka zrýchlene dýcha, do toho
hrá pôsobivá hudba. Silne to pripomína stránky navádzajúce na sebapoškodzovanie.
– Na záver prvého príbehu si šikanovaný chlapec napriek dojímavej podpore spolužiakov (vstávajú
počas koncertu raperky na znak toho, že už nebudú ľahostajní k šikane) vyberá samovraždu – podľa
záberu si domyslíme, že si líha do stredu koľajiska. Túto scénu môžu rizikové deti chápať tak, že
napriek podpore spolužiakov niet východiska.
– Druhý príbeh sa javí ako reklama na rizikové balansovanie vo výškach a je urobený mimoriadne
atraktívne. Po páde a smrti jedného z troch rooftooperov, tí dvaja, ktorí prežili, organizujú výstavu
svojich unikátnych a pôsobivých záberov z výšok. Školáci, ktorí sú na výstave ich obdivujú a fotia,
medzitým rooftooperka Angela vylezie na strechu, balansuje a natočí si zopár sexi záberov. Jedno z
malých dievčat, ktoré je na výstave ju napodobňuje. Podľa záberov si domyslíme, že spadne zo
strechy. Na záver filmu Angela povie do kamery niečo ako – škoda, mohli sme na tom zarobiť ešte
viac, keby kamarát nezomrel. Tento príbeh môže byť chápaný tak, že niekedy to síce dopadne aj
smrťou, ale to niektorých neodradí od robenia nebezpečných vecí, dá sa na tom dokonca zarábať,
mať slávu a obdiv.
– V treťom príbehu ide o pomstu farníka za sexuálne zneužívanie jeho syna evanjelickým farárom.
Obeťou sexuálneho vydierania je farárová dcéra, ktorá ukončí svoj život skokom z okna, ktorý sleduje
farník online priamo na omši. Po skoku z okna v posmrtnom živote dievča s blaženým výrazom v tvári
letí vzduchom ako superman. Posolstvom tejto scény pre rizikových divákov môže byť, že samovražda
je riešením trápenia a prinesie blažený pokoj.
– V príbehoch nie je ponúknutý žiadny priestor na možnosti iných než sebadeštruktívnych riešení,
chýba tam nádej, nie je tam jediný pozitívne vykreslený dospelý. Napr. učiteľka vo filme si vôbec
nevšíma šikanu, odvracia tvár, vyznieva ako neschopná a ignorujúca (čo v realite tak nebýva, určite je
mnoho učiteľov, ktorí šikanu riešia). Príbehy síce môžu upozorniť na problémy (čo sa aj zjavne deje,
narástol počet detí volajúcich na linky dôvery) a časť detí aj zrejme povzbudia k tomu, aby povedali o
svojich trápeniach, ale ak nemajú šťastie na chápavé a podporujúce okolie alebo ak sú emočne labilní
a/alebo impulzívni, spracovanie tém vo filme môže u nich podporiť skôr sebadeštruktívne správanie.
Deti, ktoré trpia a dlhodobo sa cítia depresívne, potrebujú skôr pochopenie pre ich trápenie a oporu,
ktorá im pomôže prekonať krízu a nie spriechodňovanie sebadeštrukcie.“

MUDr.  Natália Kaščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka


STANOVISKO MUDr. PETRA BREIERA 
Film mal síce dobrý úmysel, ale jeho spracovanie je z pohľadu duševného zdravia neprofesionálne, ide proti všetkým zásadám, ako by sa mala robiť prevencia duševných porúch a prevencia samovrážd. O nesprávnom informovaní o samovraždách a ich zobrazovaní sa vie, že môže byť infekčné a navodiť sériu ďalších. Celkovo považujem film za škodlivý a nevhodný na premietanie pre deti, hlavne bez následnej okamžitej diskusie s odborníkmi. 
MUDr. Peter Breier, psychiater

VYJADRENIE PhDr. MÁRIE KRÝSLOVEJ
Vyjadrenie PhDr. Márie Krýslovej na stiahnutie: Vyjadrenie Márie Krýslovej

„Kto je ďalší“ – film ako zbraň hromadného ničenia?

Tento film nie je umením. Nehľadá pravdu, neprináša ju, iba jej torzo, najhoršiu časť skutočnosti vytrhnutú z kontextu reálnych súvislostí, polopravdu, ktorá je nebezpečná.

Zneužíva skvele zvládnuté filmové remeslo, vďaka čomu dokáže vyvolať až extrémne emócie, zmanipulovať diváka aby prežíval silnú úzkosť, strach, zmätok, šok, bezmocnosť, beznádej. Bez náznaku zamyslenia, hľadania príčin, či náznaku pozitívneho posolstva.

Filmová skutočnosť je vyprázdnená od akéhokoľvek zmyslu a ľudskosti. Samovražda je v ňom jediným riešením z trápenia a cestou k nebeskej blaženosti. Súcit okolia je možné vyvolať len ak sa z utrpenia urobí zábavná show.

Sporné až zvrátené hodnotové vyznenie príbehov (najmä o rooftooperoch a o sexuálne zneužívanej), šíri morálny relativizmus až spoločenskú anómiu.

Zaobchádza s divákmi rovnako násilným spôsobom, od akého ich chce odučiť.

Cieľovou skupinou sú žiaci škôl, t. j. naj – zraniteľnejšia, ovplyvniteľnejšia a bezbrannejšia časť populácie. Skresľuje im obraz sveta lebo ho redukuje len na rôzne formy násilia páchané na sebe, či na iných.

Premietanie filmu je organizované hromadne priamo na školách. Tie ale nepredstavujú bezpečnú pôdu pre spracovanie drásavých zážitkov z filmu, ktoré môžu u niektorých mladistvých aktivovať vlastné traumatizujúce skúsenosti a vyvolať u nich úzkostné, depresívne, či iné patologické reakcie. Menej odolní mladiství bez zdravého rodinného zázemia, môžu mať tendenciu deštruktívne vzorce správania napodobňovať.

Žiaci nie sú vopred pripravovaní, nemajú možnosť informovaného rozhodnutia,
ani voľby, či sa premietania zúčastnia alebo nie. Nedostávajú po zhliadnutí filmu
žiadnu odbornú orientáciu, či pomoc. Nezaobchádza sa s nimi ako s plnohodnotnými subjektami, ani s rodičmi ako s partnermi a primárne zodpovednými za deti. A čo zodpovednosť pedagógov?

Je možné, že tvorcovia vôbec začali pracovať s natoľko rizikovým materiálom a nemajú v tvorivom teame ani jedného odborného poradcu na duševné zdravie dospievajúcich, že nekonzultovali a nestanovili spolu s odborníkmi zásady, za akých by mohlo byť pre deti bezpečné film šíriť?
Neuvedomili si, že nielen deti ale aj mladiství potrebujú podporu, porozumenie a vieru v zmysluplný svet, aby sa bez újmy dokázali vysporiadať so zlom v ňom ?
PhDr. Mária Krýslová
psychologička

VYJADRENIE VEDENIA KLINIKY DETSKEJ PSYCHIATRIE NÚDCH

Vyjadrenie vedenia Kliniky detskej psychiatrie NÚDCH na stiahnutie:Klinika Detskej psychiatrie NÚDCH

Stanovisko vedenia Kliniky detskej psychiatrie NÚDCH k premietaniu filmu “Kto je ďalší“ pre žiakov základných a stredných škôl

Bratislava 18.11.2019

Vzhľadom na narastajúci počet detí a dorastencov so sebapoškodzovaním, aj  na podklade šikanovania a zneužívania vo všetkých formách, je prevencia tohto negatívneho javu nevyhnutná. Veľmi dôležitá správna forma prevencie a citlivé zvažovanie cieľovej skupiny, komu má byť prevencia určená.

Po zhliadnutí daného filmu vyjadrujeme nesúhlas s premietaním filmu ako edukačne- preventívneho bez výberu pre všetkých žiakov. Film jednoznačne nie je vhodný pre žiakov od 12 rokov.

Film neslúži ako prevencia z dôvodu absencie vhodných postupov a návodov riešenia v zaťažujúcich traumatizujúcich situáciách. Naopak môže slúžiť ako návod  k nevhodnému sebapoškodzujúcemu správaniu. Pre skupiny detí s emočnými problémami, s úzkostným a depresívnym prežívaním, so sklonmi k sebapoškodzovaniu a suicidálnemu konaniu môže byť  fatálne poškodzujúci. Nebezpečný môže byť aj pre deti so zdravým psychickým vývinom, bez adekvátnej odbornej diskusie v bezpečnom a dôvernom prostredí.

Pred podobnými aktivitami by mali byť rodičia upozornení o akú aktivitu (napr. film) sa jedná a u žiakov, ktorí sú sledovaní psychológom alebo psychiatrom, by mali konzultovať ich účasť na danej aktivite s ošetrujúcim lekárom alebo psychológom. Mimo iného, ani hromadné premietanie celým ročníkom adolescentov nezaručuje intimitu a bezpečnosť pre vyjadrenie vlastného názoru a na ventilovanie filmom zbudených nadmerných emócií.

Vyzývame Ministerstvo školstva:

1.  na zastavenie premietania spomínaného filmu na školách bezvýberovo pre všetkých žiakov.

2. na zabezpečenie na školách, kde už bol film premietnutý,  diskusiu žiakov s odborníkmi v bezpečnom a dôvernom prostredí malých kolektívov.

Za vedenie Kliniky detskej psychiatrie NÚDCH, Bratislava

Doc. MUDr. Jana Trebatická, PhD., prednostka Kliniky detskej psychiatrie NÚDCH
MUDr. Ján Šuba, MPH, primár – zástupca prednostky