20. 06. 2013 Nezaradené

Pripravte deťom „letný ateliér“

Čo s deťmi v lete keď prší? Môžete mať celé letné prázdniny rozplánované do posledného dňa, ale aj tak vie počasie zrušiť vaše geniálne plány. Mne sa najviac zapáčilo mať všetko pekne organizované, ale keď sa mi zapáči, vykašlať sa na plány a úplne zaimprovizovať. Klasicky- v horúci deň ísť na kúpalisko, namiesto detského múzea v rozpálenom meste. Alebo mať neustále doma niečo rozpracované, keď vonku prší.

Základom úspechu je mať doma hoci nenáročne ale funkčne vybavený „ateliér“ pre deti. Či už sú to deti vaše, alebo aj od susedov a možno vnúčatá. Ateliér je príliš nadnesené slovo. Stačí vyhradiť jeden kútik v byte, kde poukladáme do škatúľ od topánok či prútených košíkov čo najrozličnejšie „výtvarné“ materiály. Znova píšem apostrofy, aby si niekto nemyslel, že je naozaj nutné materiály nakupovať v obchodoch pre výtvarníkov. Môžu sa, ale ja osobne mám lepší pocit, keď moje dieťa tvorivo experimentuje s tým, čo by sme za iných okolností vyhodili do smetného koša . Dajú sa využiť papierové obaly od vajíčok, škatule a škatuľky všetkých veľkostí, stužky, odstrižky látok, alobal, šnúrky a špagátiky, nálepky, použité papiere či už kancelárske alebo baliace atď. Ak k tomuto základnému vybaveniu deťom doprajete deťom nožnice, lepidlo, štetce a farby, možno nejakú modelovaciu hmotu či hlinu, tak oni prispejú už len svojou fantáziou a spoločný projekt bude mať zaručený úspech. (Tu je ešte zopár mojich nápadov na materiál: korkové zátky, slamky, špajle, prázdne rolky od toaletného papiera, vyradené ponožky na maňušky, škrob na zamiešanie do farieb.)

Už len niekoľko praktických rád: prikrývajte stôl a ak treba aj podlahu vinylovým obrusom, budete mať menej čistenia. Nie vždy to ide, ale ideálne by bolo nechať celý tvorivý kútik v neustálom miernom neporiadku, aby ste mali s deťmi stále na čo nadväzovať. A hlavne, netrápte sa s výsledným efektom, nejde o výsledky, ale o proces. S malými deťmi to ani inak nejde. Ja beriem moju spoločnú tvorbu s deťmi ako také laboratórium, v ktorom neustále niečo objavujeme. Deti prostredníctvom výtvarnej činnosti spoznávajú svet, všetko je pre nich tajomné, nové, potrebujú experimentovať a naberať nové skúsenosti. Niekedy majú dospelí tendenciu navrhnúť konkrétne riešenia ako „namaľuj tamten pekný strom, stromy sú zelené….“. Ale je omnoho podpornejšie zaobstarať dieťaťu potrebný materiál a pohodu a potom už len pozorovať, čo všetko je dieťa schopné vymyslieť .

Mgr. Katarína Vítková

autorka je psychologička