Liga za duševné zdravie SR

Radostné očakávanie_ výchova detí

Každý rodič má v priebehu života a pribúdania novonarodených detí rodičovský problém s prijímaním detí do rodiny ako postupne prichádzajú a ich výchova. V našich stánkoch často zaznieva že, súrodenecká konštelácia je taká alebo onaká „ak rodičia nič nepokazili“. Najčastejšie v prípadoch, keď je medzi deťmi malý vekový rozdiel, ktorým rozumieme rozdiel do dva a pol roka. Problém, aký je optimálny vekový rozdiel medzi deťmi , riešia rodičia odjakživa a nenašla sa paušálna odpoveď, ale aspoň spodná hranica sa nám z tohto aspektu rysuje.

Rodičia s dvomi deťmi s menším vekovým rozdielom neraz pociťujú akoby ich pre tieto deti nebolo dosť. Najmä vtedy, keď sú tieto deti rovnakého pohlavia. Deti pociťujú nedostatok matky a otca, pretože existujú len v jednom exemplári a ony, deti, sú dve. Každé z nich má špecifické potreby, ktoré môže splniť len otec. A niektoré potreby môžu splniť len obidvaja rodičia spolu, napríklad viesť dieťa za obidve ručičky. Alebo neskôr byť mu vzorom v manželstve. Až keď sú deti väčšie, sú schopné rodičov si podeliť, požičať, zaobísť sa načas  bez jedného či druhého.

Všeobecne platí, že každé dieťa  má špecifickú potrebu matky a otca Tak nás vybavila príroda. Kto vyrastá bez jedného z nich, alebo bez obidvoch je niečím ako „anjel bez krídel“ Ani si nemusí všimnúť, že život môže byť nebom. Najdôležitejšie je,  aby v rodine bolo dosť miesta pre novo prichádzajúce dieťa a aby tam bolo dosť miesta pre dieťa či deti, ktoré v rodine už sú. Každé miesto pre dieťa  je samozrejme, vystlané rodičovskou láskou a pre mladšie dieťa aj láskou jeho súrodenca či súrodencov.

Pripraviť staršie dieťa na príchod mladšieho je jednou z najťahších výchovných úloh, aké rodiča pri výchove detí čakajú. Dieťa, ktoré bolo doteraz stredobodom  pozornosti, jediným adresátom lásky a záujmu, ideme zbaviť tohto privilegovaného postavenia. Pritom je však ešte malé. Má strach, že bude odstrčené, že preň nebude dostatok lásky. Nemá istotu, či druhé dieťa rodičia nechcú preto, že ono sklamalo, že nie je dosť dobré. V každom prípade im nestačí. Nevie si predstaviť aké to bude, keď bude mať v rodine, takúto konkurenciu, nedokáže si predstaviť, ako sa budú môcť spolu hrať, ako budú vedno rásť. Preto treba s dieťaťom pracovať, s dôrazom na prítomnosť. Keď má staršie dieťa viac ako dva a pol – tri roky, možno s ním o tom hovoriť. Vychádzať môžeme vždy z toho, že my rodina, čakáme na dieťatko a tešíme sa naň. Otázky typu či radšej bračeka, alebo sestričku môžu zákonite priniesť odpoveď typu :trojkolku .Dieťa sa nemá vystatovať otázkam, či sa teší, alebo situáciu už nemožno zmeniť, možné je iba dopomôcť mu pozitívne prežívať radostné očakávanie spolu s rodičmi.

Dieťa potrebuje predovšetkým záruky, že pre nás rodičov, nestratí svoj význam ,ale, naopak, že je budúcim starším súrodencom. Zároveň bude navždy naším milovaným najstarším dieťaťom, s dôrazom na slovo dieťaťom. Mnohým rodinám sa osvedčili v danej situácií určité postupy.

Pravidlá prípravy dieťaťa na príchod súrodenca:

Dieťa si môže samé rozhodnúť, ktoré hračky si ponechá len pre seba a o ktoré sa bude deliť so súrodencom. Môže si rozhodnúť ,ktorý priestor v byte zostane d dispozícií výlučne jemu. Rodičia musia dieťa presvedčiť, že mu budú aj na ďalej venovať dosť pozornosti a nebudú ho odbíjať slovami: “Neotravuj , si už veľký!“

Spoločne chystajú postieľku, výbavičku a hračky a pripomenú dieťaťu, že aj ono malo také malé vecičky a také smiešne hračky.

A keď sa už dieťatko narodí:

Pokračujeme ďalej v našej konverzácií upozorňovaním na to, čo všetko bábätko nevie: chodiť, hovoriť, hrať sa. Zdôrazňujeme  prednosti a výhody veľkého dieťaťa – ono sa môže ešte hrať s rodičmi, byť hore kým mladšie spinká. Vždy nudí byť jeden rodič a občas aj obaja k dispozícií len staršiemu dieťaťu. Nesmieme prestať s rituálmi/ kúpanie, umývanie zúbkov, rozprávky pre spaním/.Staršie dieťa zapájame do starostlivosti o bábätko  najskôr aspoň podá alebo podrží maličkosti. Z väčších detí nerobíme automatiky opatrovateľov maličkého. Postupne ako deti rastú, čoraz viac priberáme aj menšie do spoločných hier. Občas pripravíme program len pre staršie dieťa, spoločne s ním .Zosadenie z trónu je bolestivé preto staršie dieťa občas trucuje ,aj napriek najlepšej rodičovskej príprave. K staršiemu bračekovi, alebo sestričke buďme trpezliví a dožičme mu dostatok telesného kontaktu, objímania, maznania, ako presvedčivého dôkazu našej lásky. Keď majú rodičia čisté svedomie, že vedome pripravili prvšie dieťa na príchod ďalšieho dieťaťa, ako najlepšie vedeli, môžu občas ignorovať výbuchy žiarlivosti, prípadne mierne potrestať trucovitosť, ale v každom prípade to čoskoro vynahradiť ,pozornosťou a láskou. Prejavovaná láska ešte žiadnemu dieťaťu neublížila.

Naše deti majú v tomto smere  pomerne studený odchov, najmä chlapci. Presvedčenie ,že objímanie, hladenie, bozkávanie a maznanie sú len pre dievčatá ,je jedným z hriechov minulosti v našej výchove a spôsobujem že naši chlapci potom dostatočne neprejavujú svoju lásku nielen svojím ženám, ale ani svojím deťom!

Týmto spôsobom, aj keď to znie náročne, treba vopred pripraviť v rodine príchod každého ďalšieho dieťatka. V každom prípade treba pripraviť aj rodičov na to, aby každé dieťa bolo vítané, malo na tomto svete dosť miesta a lásky. A nezávisí to od veľkosti bytu.

 

                                                                                                      PhDr. Jolana Kusá