Liga za duševné zdravie SR

Samovražda

SAMOVRAŽDA

SMRŤ, KTORÁ SA NEMUSELA STAŤ

Motto:
„Jediný spôsob, ako si zaistiť príjemný život, je zaistiť príjemný život ostatným. Jediný spôsob, ako zaistiť ostatným príjemný život, je správať sa k nim, akoby sme ich milovali. A jediný spôsob, ako sa k niekomu správať, akoby sme ho milovali, je naozaj ho milovať.“ Jeremy Bentham (1831)

V roku 1999 zomrelo na Slovensku následkom samovraždy 465 ľudí a v roku 2008 to bolo 631 ľudí. Vo vekovej skupine deti a mladých ľudí do 30 rokov zomrelo v roku 2008 následkom samovraždy 103 ľudí a bolo zaznamenaných až 368 samovražedných pokusov! Podľa prieskumov Eurostatu v EÚ zomrelo v roku 2006 takmer 58 000 ľudí v dôsledku samovraždy, pričom na následky dopravných nehôd niečo vyše 50 000. Na následky dopravných nehôd, prevencii ktorých sa venuje značná pozornosť, zomrie teda ročne menej ľudí ako v dôsledku samovrážd.

Občan EÚ má 10x vyššiu šancu, že zomrie v dôsledku samovraždy ako v dôsledku HIV/AIDS (podľa štatistiky Eurostatu z roku 2006). Štatistiky o samovražedných pokusoch nie sú presné, ale odhaduje sa, že ich je asi 9-násobne viac než dokonaných samovrážd. To by na Slovensku znamenalo asi 5000 – 6000ľudí ročne. Až 82 percent ľudí, ktorí dokonajú samovraždu, je v produktívnom veku (najčastejšie vo vekovej skupine 40- 50 rokov). Ak berieme do úvahy, že každý z ľudí, čo sa pokúsi alebo dokoná samovraždu žije len v 4 – člennej rodine, s fenoménom samovraždy sa musí vyrovnať ročne najmenej 30 000 ľudí. Ak berieme do úvahy širšie okolie – širšiu rodinu, priateľov, spolupracovníkov, je počet ľudí, ktorí sa na vlastnej koži stretnú s problémom samovraždy, niekoľkonásobne vyšší. Pritom samovraždy sú stále obostreté závojom tabu, hriechu, previnenia, pocitmi strachu a viny. V rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sú samovraždou ohrození, alebo s ľuďmi, ktorí samovraždou stratili svojho blízkeho, sa téme samovraždy zvyčajne radšej vyhýbame. Avšak práve otvorenie tejto témy, možnosť rozprávať o nej, je najdôležitejšou formou prevencie samovraždy. Na Slovensku program boja proti samovraždám nie je zatiaľ vypracovaný, hoci Ich prevencia by mala byť vecou celej spoločnosti.

KTO JE NAJVIAC OHROZENÝ SAMOVRAŽDOU

-ľudia trpiaci duševnými poruchami, spomedzi ich najviac s depresiou, rôznych typov závislostí (alkohol!), schizofréniou, úzkostnými stavmi a strachmi
-ľudia, ktorí prekonali v nedávnej minulosti závažnú duševnú traumu – smrť blízkej milovanej osoby, strata zamestnania, neúspech v škole, sklamanie v láske, strata životného cieľa, ideálu
-ľudia v stave beznádeje, bezmocnosti
-ľudia so samovražedným pokusom v minulosti
-ľudia, v ktorých blízkej rodine bola dokonaná samovražda
-ľudia so závažným, telesným ochorením často spojeným s bolesťou
-osamelí ľudia
-ľudia, ktorí majú problémy v nadväzovaní trvalých vzťahov
-stav: slobodní
-rod: muži
-ľudia, ktorí majú v okolí vzor samovraždy (samovražedné správanie je nákazlivé!)
-ľudia so samovražednými myšlienkami, rozprávanie o samovražde, hlavne jej plánovanie

Najvážnejšou príčinou samovraždy je DEPRESIA, ktorá je však väčšinou nerozpoznaná.

NAJDÔLEŽITEJŠIE PRÍZNAKY DEPRESIE

-smutná nálada
-zmena spánkového rytmu, strata chuti do jedla spojená so stratou váhy
-pocity beznádeje, bezmocnosti
-pocity vlastnej neschopnosti, sebaobviňovanie
-strata predchádzajúcich záujmov, neschopnosť tešiť sa
-strata záujmu o sexuálny život
-únava, strata energie
-neschopnosť sústrediť sa na činnosť, na čítanie
-spomalené myslenie, tichá a pomalá reč
-myšlienky na smrť, samovraždu, želanie nežiť

NAJČASTEJŠIE MÝTY SPOJENÉ SO SAMOVRAŽDAMI

-ľudia, ktorí o samovražde hovoria ju neuskutočnia (naopak, obyčajne sa o nej zmieňujú, a hovoria aj všeobecne o smrti)
-samovražda sa zvyčajne stane bez varovania (varovné príznaky existujú, ale okolie ich často rozpozná až po uskutočnení)
-ak začnete s ohrozeným hovoriť o samovražde, dávate mu tým vlastne návod (naopak pri rozhovore s ním zistíte nebezpečenstvo, alebo nájdete iné možnosti riešenia)
-ľudia, ktorí chcú vykonať samovraždu, chcú naozaj zomrieť (ich postoj k samovražde je obyčajne protichodný, bije sa v nich túžba po smrti s túžbou po živote)
-o samovraždu sa pokúšajú hlavne ľudia v chudobe (ohrození sú ľudia zo všetkých sociálnych vrstiev)
-kto sa raz pokúsi o samovraždu, bude sa o ňu pokúšať naďalej (naopak, po vyriešení krízy sa väčšina ľudí už o samovraždu nepokúsi)
-upokojenie po kríze znamená, že riziko samovraždy je prekonané (naopak, nápadné a náhle upokojenie je znakom, že človek prijal rozhodnutie o vykonaní samovraždy a je s ňou vyrovnaný)

ČO ROBIŤ PRI HROZBE SAMOVRAŽDY?

Všetky varovné signály svedčiace pre možnosť samovraždy treba brať vždy vážne. Samovražde môže najlepšie zabrániť najbližšie okolie, ktoré ohrozeného človeka najlepšie pozná. Nemusia to byť však len najbližší rodinní príslušníci, pred ktorými ohrozený svoje úmysly niekedy tají, ale aj rovesníci (hlavne
v mladom veku) a spolupracovníci.

ČO ROBIŤ?

-snažte sa ohrozeného počúvať, snažte sa, aby hovoril o svojom probléme, buďte chápavý
-vyjadrite mu svoju snahu pomôcť pri riešení problému
-prediskutujte s ním iné možnosti riešenia, ako je samovražda
-pri podozrení na samovraždu sa priamo pýtajte na samovražedné myšlienky, a ak sú prítomné, aj na konkrétne plány na jej uskutočnenie
-z blízkosti človeka ohrozeného samovraždou odstráňte možné prostriedky na uskutočnenie (lieky, ostré predmety, zbrane)
-snažte sa získať čas
-hľadajte iné zdroje pomoci – povedzte to iným
-ak je kríza akútna, vyhľadajte profesionálnu pomoc – volajte linku dôvery, lekársku záchrannú pomoc
– nenechávajte ohrozeného samotného
– ostaňte s ním až do príchodu pomoci
– nenechajte sa odhovoriť od pomoci – depresívny človek často svoj stav nedokáže posúdiť, alebo sa snaží možnosť samovraždy pred inými zaprieť

ČO NIKDY NEROBTE

-neignorujte situáciu
-nesnažte sa ohrozenému samovraždu vyhovoriť a zľahčovať problém
-nehovorte mu, že všetko bude zase v poriadku
-nehovorte, že situáciu musí prekonať
-nehovorte mu vety typu : Máš predsa prečo žiť, Spravil by si zle svojej rodine
-nedávajte mu falošné ubezpečenia
-nesľubujte mu, že zachováte tajomstvo o jeho samovražedných úmysloch
-ohrozeného nenechávajte samotného

Samovražda je smrť, ktorá je zbytočná. Preventívnymi programami zameranými na zlepšenie informovanosti celej spoločnosti, znížením dostupnosti prostriedkov slúžiacim na uskutočnenie samovraždy (používanie nejedovatého plynu v domácnostiach, vybudovanie zábran na mostoch, nedostupnosť strelných zbraní, výroba bezpečných liekov), kvalifikovaným informovaním v médiách tak, aby materiál neslúžil ako návod na kopírovanie samovraždy, zmenou postoja spoločnosti k duševnému zdraviu, ale aj k duševne chorým (odstránenie stigmatizácie chorých, zabezpečenie rovnakých práv pre duševne chorých, ako aj pre telesne chorých (lepšími možnosťami poskytovania pomoci ľuďom v kríze od telefonických liniek dôvery cez krízové centrá, zlepšením zdravotníckych služieb od všeobecných lekárov až po profesionálov psychológov a psychiatrov sa dá veľkej väčšine samovrážd predísť.

Ako si udržať duševné zdravie

To najkrajšie na človeku nazývame dušou. Ona sa usiluje porozumieť okolitému svetu, predvídať udalosti a brániť sa ich negatívnym dôsledkom. Ona citlivo vníma vlastné i cudzie radosti a žiale. Ona sa rozhoduje a nabáda k činom. Niet telesného zdravia bez duševného zdravia.

Čo prispieva k duševnému zdraviu

o Mať niekoho rád skutočnou nepredstieranou láskou.
o Napomáhať dobrej atmosfére v rodine – pozornosť, porozumenie, cenenie,
vzájomný rešpekt.
o Vedieť si získať a udržať aspoň niekoľkých priateľov.
o Pestovať intenzívne osobné záujmy.
o Viesť zdravý životný štýl, striedať bdenie a spánok, činnosť a odpočinok, hody a pôst, spoločnosť a samotu.
o Dodržiavať denne primeraný pohyb.
o Zbytočne nepreceňovať úspechy ani prehry.
o Primiešať všade trochu humoru.
o Nájsť v každom dni, človeku a v udalosti niečo pekné.
o Nebrániť sa smútku, patrí životu. Keď nás však premáha, je dobré navštíviť príbuzného, priateľa, lekára, psychológa alebo psychiatra.