Liga za duševné zdravie SR

Schizofrénia

ČO JE SCHIZOFRÉNIA

Schizofrénia je vážne duševné ochorenie, ktorým trpí asi jedno percento obyvateľstva, teda na Slovensku asi 50 tisíc ľudí. Ide o ochorenie spôsobené poruchou činnosti mozgu, ktoré najčastejšie začína v najnádejnejšom období života človeka, na prahu dospelosti, a výrazne zasiahne nielen život chorého, ale celej rodiny. Táto porucha spôsobuje, že chorý sa odcudzuje svojmu okoliu, pociťuje chaos, stiesnenosť a stratu kontroly nad sebou. Udalosti každodenného života získavajú pre neho nenormálny, často zlovestný význam. Okolitý svet sa pre neho stáva cudzím, nedokáže sa v ňom zorientovať, má zvláštne pocity, vníma, rozmýšľa a robí závery neobvykle, neobjektívne, pre okolie nepochopiteľne. Takýto stav sa odborne označuje ako psychóza. Výskum posledných desaťročí nielen veľa poodhalil o samotnej poruche v mozgu, ale priniesol aj účinné lieky, takzvané antipsychotiká, pomocou ktorých je schizofrénia v súčasnosti porovnateľne liečiteľná, tak ako iné vážnejšie telesné ochorenia. Aj keď presnú príčinu schizofrénie nepoznáme, naše najnovšie poznatky o mozgových mechanizmoch tejto poruchy v poslednom období výrazne narástli a ovplyvnili vývoj nových, účinnejších liekov.

PRÍČINY SCHIZOFRÉNIE

Presnú príčinu schizofrénie nepoznáme, ale naše vedomosti o mozgových mechanizmoch tejto poruchy v poslednom období výrazne narástli a ovplyvnili vývoj nových, účinnejších liekov. Schizofrénia je ochorením mozgu a má biologickú podstatu, ale určitú úlohu zohráva pri nej aj vrodená predispozícia. Niektoré psychologické faktory, napríklad závažné záťažové situácie, môžu zohrávať rolu spúšťačov ochorenia alebo jeho ďalších návratov, tzv. relapsov. Dnes už nehľadáme vinníka v najbližšom okolí, vieme, že neexistujú rodičia, ktorí by svojou výchovou či prístupom mohli zapríčiniť schizofréniu u svojich detí. Samozrejme, životné udalosti a správanie blízkych osôb môže pozitívne či negatívne ovplyvňovať vzplanutie a priebeh ochorenia.

PRÍZNAKY SCHIZOFRÉNIE

Schizofrénia je choroba, ktorá má mnoho tvárí, u každého človeka sa prejavuje trocha inak a príznaky sa môžu meniť aj u toho istého chorého.

– Pozitívne a negatívne príznaky.

Samotné príznaky sú pestré, ale je možné ich rozdeliť do dvoch skupín. Najviac dominujú príznaky, ktoré sú akoby „navyše“ oproti normálnemu stavu, tzv. pozitívne príznaky. Patria sem poruchy vnímania, myslenia a správania. Príznaky druhej skupiny tzv. negatívne príznaky, sú prejavom úbytku psychických funkcií oproti norme. Sú menej rušivé navonok, sú menej nápadné, ale pre chorého sú veľmi nepríjemné a liečbou sú ťažšie ovplyvniteľné.

– Strata hraníc medzi sebou a okolitým svetom a narušené sebauvedomovanie.

Chorý stráca orientáciu v tom, čo si myslí a hovorí on sám a čo niekto iný. Môže mať pocit odcudzenia svojich citov, myšlienok a tela. Uzatvorí sa pred realitou, ponorí sa do vnútorného sveta (autizmus).

– Narušenie vnímania.

Chorý má problém odlíšiť podstatné od nepodstatného, vníma všetko ako zmenené, cudzie, skreslené. Môže vnímať, vidieť, počuť a cítiť veci, ktoré neexistujú (halucinácie). Najčastejšie ide o hlasy a pachy alebo vidiny, ktoré síce neexistujú, ale pre chorého sú v tej chvíli veľmi významné a ovplyvňujú jeho správanie a náladu.

– Poruchy myslenia.

Myslenie pacienta sa stáva nesúvislým, čo sa navonok prejavuje aj v nesúvislej reči. Môže spájať nesúrodé veci, hodnotí a tvorí nesprávne úsudky, nepravdivé presvedčenia (bludy). Napríklad o tom, že ho niekto ohrozuje, prenasleduje, sleduje, ovplyvňuje. Navonok sa tieto poruchy môžu prejavovať ako podivné hĺbanie, bizarné správanie, ale aj ako nedôvera a nepokoj.

– Ochudobnenie citového života, vzťahov, znížený záujem, pasivita.

Emocionálny svet schizofrenikov je oslabený a krehký s pocitmi prázdnoty a oslabenia vôle. Ťažšie prežívajú a prejavujú city, sú pasívnejší, stiahnu sa. Navonok sa to prejavuje strnulejším výrazom, menej častou gestikuláciou, chudobnejším rečovým prejavom, zníženým záujmom až apatiou.

PRIEBEH SCHIZOFRÉNIE

Priebeh ochorenia býva rôzny. Približne u tretiny chorých sú dobré vyhliadky po liečbe, často sa už choroba nevráti vôbec a chorý sa znovu zapojí do bežného života s prípadnými menšími obmedzeniami. Častejšie je však priebeh komplikovanejší, má tendenciu vracať sa znovu a znovu alebo celoživotne pretrvávať. Bolo preukázané, že včas začatá liečba a dobrá spolupráca chorého pri nej znamená priaznivejší priebeh a menej negatívnych dôsledkov v živote chorého a jeho rodiny. Opakované návraty schizofrénie nie sú bez následkov, príznaky sa posilňujú, môžu pretrvávať a významne obmedzovať chorého v bežnom živote. Kvôli neschopnosti pracovať je často nevyhnutný invalidný dôchodok. Takýto, tzv. chronický priebeh schizofrénie, si vyžaduje intenzívnu lekársku i sociálnu starostlivosť po celý život chorého.

LIEČBA SCHIZOFRÉNIE

– Hospitalizácia

Pri akútnom vzplanutí ochorenia je často na určitú dobu nutná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. V niektorých prípadoch aj proti vôli chorého pre chýbanie náhľadu, uvedomovania si svojej choroby a potreby liečby. Hospitalizácia zároveň ochraňuje, ak chorý pre chorobu ohrozuje seba či svoje okolie, a vytvára podmienky pre podrobnú diagnostiku a liečbu.

– Komplexná liečba

Najúčinnejšia je kombinácia liečby liekmi so psychoterapiou a socioterapiou podľa štádia ochorenia, príznakov a potrieb konkrétneho pacienta.

– Antipsychotiká

Základom liečby sú lieky, ktoré sa odborne nazývajú antipsychotiká. Účinkujú v oblasti narušených biochemických procesov v mozgu. Nové antipsychotiká zmierňujú a odstraňujú samotné príznaky a majú menej nežiaducich účinkov.

– Psychosociálna liečba

Antipsychotická liečba zároveň vytvára podmienky pre psychosociálnu liečbu, s ktorou je možné priaznivo ovplyvniť aj liekmi málo ovplyvniteľné ťažkosti. Psychoterapia a socioterapia pomáhajú lepšie sa vyrovnávať s problémami, prekonávať následky ochorenia, nadobudnúť pôvodné sociálne a pracovné zručnosti, zlepšiť sebavedomie, zvýšiť odolnosť voči záťaži. Liečba má byť zameraná na všetky oblasti života, ktoré schizofrénia postihuje a tiež dostatočne dlhodobá. Je veľmi dôležité, aby pri liečbe spolupracovali aj najbližší príbuzní chorého.

– Remisia ako reálny cieľ liečby

Schizofrénia nie je vyliečiteľná, ale v ostatných rokoch jej liečba sleduje náročnejšie ciele ako v minulosti. Vďaka novým liekom s komplexnejšou účinnosťou a s miernejšími nežiaducimi účinkami je snahou liečby dosiahnuť u chorého takú úroveň prejavov choroby, ktoré neovplyvňujú negatívne jeho fungovanie v bežnom živote. Odborne je takýto stav označovaný ako remisia.

RODINA A CHOROBA

Pri liečbe schizofrénie je veľmi dôležitá spolupráca medzi chorým, lekárom a rodinou, ako aj informovanosť chorých a príbuzných o tom, ako sa môžu podieľať na liečbe a znížení rizika návratu ochorenia. Schizofrénia je zároveň veľká záťaž aj pre príbuzných. Môžu mať pocit viny, hnevu, bezmocnosti, strachu. S týmito pocitmi sa s chorým nemôžu podeliť, ale nie je správne sa s nimi uzatvárať, je dobré sa zdôveriť s nimi odborníkovi alebo sa podeliť o skúsenosti a pocity s príbuznými iných chorých.

AKO SA SPRÁVAŤ K CHORÉMU V ČASE

VZPLANUTIA CHOROBY

Pre príbuzných je dobré vedieť, že ak sa im chorý zdôveruje so svojimi chorými predstavami, nie je potrebné vyvracať mu ich. Môžu mu dať najavo, že s ním cítia a je im ľúto, že niečo také prežíva a trápi sa. V prípade, že si chorý čiastočne uvedomuje svoju chorobu, je vhodné mu poradiť, aby sa správal tak, akoby napríklad jeho bludné presvedčenie nebola pravda, že sa tak vyhne nepríjemnostiam.

AKO SA SPRÁVAŤ K CHORÉMU PO LIEČBE

Pre chorého po liečbe sú dôležité spoľahlivé a jednoznačné medziľudské vzťahy, ktoré dodávajú istotu. Nedôvera a strach zo strany blízkych, stráženie a úzkostné pozorovanie môžu podkopávať jeho sebadôveru a môžu byť jednou z príčin návratu ochorenia.

 AKO ZABRÁNIŤ NÁVRATU

Schizofrénia je ochorenie s veľkým rizikom návratu, tzv. relapsu, ale udržiavacia liečba toto riziko výrazne znižuje. Najúčinnejší spôsob, ako zabrániť relapsu je spolupráca chorého a príbuzných v doliečovaní, správne a pravidelné užívanie liekov, dodržiavanie určitých zásad životosprávy a schopnosť rozpoznať včas blížiaci sa návrat ochorenia. Predzvesťou návratu ochorenia sú určité varovné príznaky, napr:

– napätie, nervozita, nepokoj
– nespavosť, nechuť do jedla
– znížený záujem, uzatváranie sa
– vzťahovačnosť

Nezabúdajme však, že príznaky sú často individuálne.

AKO ŽIŤ SO SCHIZOFRÉNIOU

Schizofrénia je ochorenie, ktoré otrasie základnými istotami človeka – že žije, že je ohraničený od okolitého sveta, že ovláda svoje myšlienky a činy. Pôvodná sebadôvera sa získava späť ťažko a dlho. Chorý by mal mať pevný program dňa, ktorý mu dodá pocit istoty. Ak nie je schopný zabezpečiť si takýto režim sám, je dobré, keď mu v tom pomáhajú blízki alebo odborníci.

OKOLIE-PREDSUDKY-STIGMATIZÁCIA

Okolie často vníma chorých na schizofréniu s obavami pre ich uzavretosť a podivné správanie. Je rozšírených veľa neprávd a mýtov o nevyspytateľnosti a nebezpečnosti chorých na schizofréniu. Verejnosť je málo informovaná o základnej skutočnosti, že sa jedná o chorobu, ktorá je dnes liečiteľná. Rozšírené predsudky často stigmatizujú a diskriminujú chorých aj ich blízkych.