Inšpirované knihou „Tajný život stromov“. Borovice, smreky a smrekovce a všetky listnaté stromy naokolo mňa – milujem ich. Som im rada nablízku. Napadlo mi, že sa od nich môžeme učiť, keď som sa viezla včera v trolejbuse. Vonku bolo sychravo. Vo vnútri sme sa parili tak, že sa až zarosili okná. Tváre zamračené. Pozorovala som staršiu pani ako sa snaží nastrkať do automatu lístok opačnou stranou. S veľkou opatrnosťou som ju na to upozornila, pretože pani bola na prvý pohľad dosť neprístupná. No a trapas, ani mne sa ho nepodarilo označiť. „Mám to skúsiť vpredu?“, spýtala som sa jej. „Budete taká dobrá?“ Usmiala sa. Aj ja som sa vo vnútri roztopila. Klik. A vtedy mi to doplo – tá izolovanosť ľudí veľkomesta, tá silná individuálnosť a neúčasť na životoch tých tisícok ľudí naokolo, to je obrovské oslabenie ľudskosti. Aká iná je kvalita vzťahov na vidieku či v malom meste. Nie všetci sú kamaráti a nie všetci sa k sebe správajú pekne. To nie! Ale aký iný pocit posilnenia a naplnenia cítim, keď ľudia okolo mňa mi nie sú úplne, ale úplne cudzí. Niektorí sú mi blízki, niektorí menej a tých ostatných síce nepoznám osobne, ale nie sú mi rozhodne cudzí. Mám totiž kapacitu sa o nich zajímať, ktorá mi vo veľkom meste úplne chýba.
Nebojte sa, nechcem týmto mojim blogom hlásať návrat k prírode a zatracovať modernú kultúru veľkomiest. Chcem sa iba nechať inšpirovať a učiť od stromov.
Stromy vedia vytvárať láskyplné vzťahy aj v tak obrovských spoločenstvách, akýchsi symbolických mestách, ktoré my voláme les. A hory – to je super-organizmus plný vzájomného láskyplného rešpektu a pomoci. Ako to viem? Mám práve rozčítanú knižku Tajný život stromov od Petra Wohllebena, ktorá vyšla v Tatrane v roku 2016. Stromy sú prepojené navzájom svojimi koreňmi a pod zemou komunikujú tak efektívne, ako sa nám, chodiacim po povrchu Zeme, o tom ani nesníva. Delia sa o informácie, ale aj o vodu a živiny, v čom im pomáha spriaznená sieť podhubia – tzv. mycelium. Táto podzemná sieť húb zabezpečuje veľmi efektívnu a rýchlu komunikáciu rastlín, ktoré ani nemusia byť rovnakého druhu. Nápadne sa podobá sieti našich mozgových buniek, alebo internetu. Stromy toho istého druhu sa vnímajú a reagujú na seba a prejavujú si láskyplnú podporu. V krízových stavoch, napríklad pri napadnutí jedného stromu nebezpečným škodcom, sa tento strom nestará iba o svoju záchranu. Vypúšťa výstražnú, vonnú látku listami a poplach sa šíri aj pod zemou koreňovou sústavou a podhubím. Stará sa tak zdanlivo iba o svojich susedov, s ktorými je prepojený. No každá správa sa lavínovite šíri. Ostatné stromy v okruhu mnohých kilometrov sa tak môžu už vopred vyzbrojiť proti napadnutiu. Stromy majú emócie, sociálne cítenie aj pamäť.
Čo sa deje pod zemou, deje sa aj nad ňou, v korunách. Možno ste si to už niekedy všimli v bukovom lese. Konáre v korune priateľských stromov sa navzájom nedotýkajú, tvoria tvary podobné obláčikom, aby si dopriali navzájom dosť vzduchu, svetla a priestoru. Napriek tomu, že všetky ich jemné, nové konáriky a lístočky slnko životne potrebujú, stromy cielene obmedzujú ich rast smerom k susedovi, aby ho nevytláčali zo spoločného vzdušného priestoru.
Spoločne sa im darí lepšie. Ako samotári a výrazné individuality sú omnoho zraniteľnejší. Vystavení silnému vetru, suchu a škodcom nemajú až takú výraznú šancu na prežitie. Potrebujú jeden druhého, podporujú sa teda navzájom.
My ľudia sme tiež iba súčasťou väčšieho celku – ľudského spoločenstva. Aj my sme podľa všetkého navzájom prepojení a nemyslím, že iba sieťou internetu!
Láskyplné vzťahy robia náš život šťastnejší a zdravší – to je stará známa pravda ako ľudstvo samo. Ale prečo je tak náročné to dosiahnuť? Pretože vzťahy sú komplikované, nikto k nim nepribalil návod na použitie, sú dlhodobé, často spojené s rutinou a námahou, ktorá nikdy nekončí.
No stoja za to!
Katarína Vítková
www.vitkova-terapie.sk
PS: Ak by ste stáli o vedecké potvrdenia, tak mám pre Vás jedno:
Súčasný vedúci najdlhšieho psychologického výskumu ľudského života Robert Waldinger, prezentoval odpoveď na otázku „čo robí náš život šťastný a dobrý?“. Výskum trval od roku 1938, skúmal celú jednu generáciu vyše 700 mužov a ich rodín a potvrdil, že láskyplné, hlboké vzťahy robia náš život šťastnejší a zdravší. http://robertwaldinger.com/