Liga za duševné zdravie SR

Úskalia psychoterapie

Moja kolegyňa má na psychoterapiu „svoj“ názor a je to názor podložený skúsenosťou. Keby som sa pokúsila zhrnúť ho a použiť pri tom jej  slová, znel by asi takto: „Vy, psychoterapeuti si môžete s človekom robiť vlastne čokoľvek. Keď idem k lekárovi, tak je to síce obdobné, ale už mám predsa len viac skúseností a tým aj predpokladov, ako sa asi doktor v nemocnici bude správať a čo sa očakáva odo mňa – od pacienta. Ale keď som sa prvý krát ocitla na psychoterapii, bol to šok! Úplne neinformovaná, dezorientovaná, bez návodu na použitie… no proste des. Samozrejme, že som očakávala dobré rady, čo vyplývalo z môjho laického pohľadu na psychoterapeuta ako radcu a pomáhača. Odchádzala som veľmi sklamaná.“

Ľudia ani často nevedia, od kiaľ získavajú predstavu o tom, čo je psychoterapia. Niekedy to je film, niekedy článok na internete, inokedy možno iba vtipná anekdota. Čia je to chyba? Vo väčšine spoločenských oblastí sa riadime premisou „neinformovanosť neospravedlňuje“. O čo viac by to malo platiť v starostlivosti o vlastné zdravie. Možno chcem priveľa. Keď sa zamyslím, kde by som ja hľadala informácie, keby som sa chystala na prvé psychoterapeutické sedenie, hneď ma napadne internet. Internet je silný informátor, ale aj desinformátor. Keby som nebola človek, ktorý sa vo svete duševného zdravia dlhodobo pohybuje, zrejme aj ja by som išla na moju prvú psychoterapiu s prílišnými alebo primalými, ale každopádne s nerealistickými očakávaniami.

Návod na použitie

Aby som bola férová, nebudem klásť celú zodpovednosť za (ne)informovanosť iba na klienta (pacienta, človeka hľadajúceho pomoc, atď.) Povinnosťou psychoterapeuta je informovať klienta o tom, čo je a čo nie je psychoterapia a tým zreálniť jeho očakávania. Rovnako patrí k etike práce, nasmerovať ho na iných odborníkov a poskytnúť ďalšie možnosti pomoci. Tak sa klient môže slobodne rozhodnúť, že napríklad nechce dlhodobú psychoterapiu, ale viac mu na jeho problém sedí manželský a rodinný poradca. Alebo jej dokonca postačí vyrozprávať sa a vyplakať kamarátke na ramene.

Niekedy laickej verejnosti robí problém rozlíšiť, kedy majú ísť za psychológom a kedy za psychiatrom, ale čo ak sa dostanú do dilemy „psychoterapia alebo poradenstvo?, alebo ešte ďalšia dilema „psychoterapia dynamická, KBT, Virginie satirovej alebo Gestalt?“. Moje vodítko je nasledujúce: pozrite si stránku www.psyche.sk a v téme „psychoterapia“ sa dozviete snáď všetky dôležité informácie, napríklad čo to vlastne psychoterapia je, o jej cieľoch a prostriedkoch, ako sa pri psychoterapii postupuje, ako sa má a nemá správať psychoterapeut a v neposlednom rade jej pozitíva a negatíva.  Je to veľmi jednoduché a prehľadné a týmto aj veľmi pekne ďakujem autorom spomínanej psyche.sk za námahu, ktorú si dali pri preberaní podstatných informácií od tých nepodstatných, aby nám to uľahčili.

Viete, že existuje etický kódex psychoterapie?

Ešte mi nedá tému celkom opustiť, hoci si myslím, že všetko podstatné je na psyche.sk spomenuté. Ale práve po prečítaní „ako sa má a nemá správať psychoterapeut“ mi napadlo, že to, čo je tu uvedené, by mali vedieť naozaj všetci klienti, ale hlavne držať vo vedomí všetci terapeuti! Veď si prečítajte.

Mgr. Katarína Vítková