03. 05. 2017 Nezaradené

Úzkosť

Predstavte si človeka, ktorý bezmyšlienkovite vykročí na prechod, keď v tom ho pískanie bŕzd upozorní na rútiace sa auto. Srdce mu bije ako o dušu, začne sa potiť a prežíva strach, že zomrie. Auto zastane tesne pred ním a roztrasený človek ďakuje, že prežil. Sľubuje si, že už bude opatrnejší a ide ďalej svojou cestou. V situácii ohrozujúcej život zareagoval normálne. Iný človek, sediaci napríklad v pokoji pri bazéne, však náhle pocíti, že jeho telo vykazuje rovnaké stresové signály ako telo človeka ohrozeného autom na prechode. Bez zjavného dôvodu má strach, bolí ho na hrudi, zoslabnú mu nohy, celé telo sa mu roztrasie a on má pocit, že zomrie. Možno práve dostal infarkt, ale je možné aj to, že je jedným z miliónov ľudí, ktorí trpia úzkostnou poruchou. Úzkostné a fóbické poruchy sú skutočné a vážne zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú prežívanie, myšlienky a správanie človeka. Nie sú osobnou slabosťou ani výhovorkou.

Prispejte na činnosť Ligy za duševné zdravie a pomôžte nám vystúpiť z hmly predsudkov

Ak by každý, kto číta tento text daroval 5,- € na činnosť Ligy za duševné zdravie, mohli by sme zabezpečiť, aby sa trvalo dostávali podporné informácie k ľuďom, ktorí ich potrebujú!

Prispieť môžete na tejto stránke:
https://dusevnezdravie.darujme.sk/1685/

Ak je Liga za duševné zdravie pre vás užitočná, venujte malú chvíľu tomu, aby mohla rozvíjať svoje poslanie. Slúžime veľkému množstvu ľudí, ktorí si našu pomoc zaslúžia. Každý má niekedy problém, o ktorom si potrebuje pohovoriť s niekým fundovaným. Ak teda máte veľkú dušu, darujte kúsok z nej ľuďom s duševnou poruchou.

Ďakujeme!

Obsah

Úzkosť

Generalizovaná úzkostná porucha

Panická porucha

Agorafóbia

Sociálna fóbia

Špeciálne fóbie

Porucha v systéme sebaobrany – život sa stáva utrpením

Strach

Úzkosť

Strach zo strachu

Extrémna úzkosť či nervozita

Typické príznaky úzkostných porúch

Kto je ohrozený?

Príčiny úzkostných porúch

Možnosti liečby

Čo môžem urobiť ja sám?

Relaxácie a meditácie

Generalizovaná úzkostná porucha

Pri tejto poruche existuje v prežívaní človeka voľne plynúca úzkosť alebo strach. Jeho myslenie ovláda typická otázka: “Čo ak sa niečo stane?” Bežné situácie takýto človek prežíva a vníma so strachom a nereálnymi obavami. V jeho živote sa usídlia katastrofické scenáre o udalostiach, ktoré sa možno nikdy nestanú.

Panická porucha

Hlavnou charakteristikou panickej poruchy sú opakované záchvaty úzkosti až paniky, sprevádzané telesnými prejavmi, ktoré sa objavujú nezávisle a bez väzby na konkrétnu situáciu. Ich vznik nemožno predvídať. Ataky väčšinou trvajú len niekoľko minút. Typický je strach z umierania a zbláznenia sa. Panická porucha častokrát nechodí sama, ale ruka v ruke s anticipačným(predvídavým) strachom a agorafóbiou (strachom z otvorených priestranstiev).

Správna diagnostika je zložitejšia, vyžaduje dôkladnú spoluprácu oboch zúčastnených strán – t. j. psychiatra a pacienta. Pri vyšetrení sa lekár bude pýtať na vaše príznaky, posúdi ich a vyhodnotí. Lekár by mal vedieť, či sa u vás v minulosti objavili podobné, resp. iné psychiatrické príznaky.

Rovnako by sa vás mal opýtať aj na váš celkový zdravotný stav, ochorenia, alebo či užívate nejaké lieky. Psychiater by mal tiež pochopiť váš osobný život. Nebuďte preto prekvapení, ak sa bude zaujímať o vašu rodinnú situáciu, životné udalosti alebo prácu. Po prvých skúsenostiach s panickým atakom, mnoho ľudí vyhľadáva skôr pomoc iných lekárov, ako psychiatra. Kvôli silnému búšeniu srdca sa boja, že ide o srdcovú príchodu, kvôli sťaženému dýchaniu si myslia, že trpia na astmu. Tieto omyly potom zdržujú správne určenie diagnózy.

V súčasnosti sú však všeobecní lekári skúsenejší a vedia vás nasmerovať k špecialistom. Vy im môžete pomôcť, ak si zapamätáte, že panická porucha sa od iných stavov líši hlavne špecificky intenzívnym strachom – panikou.

Agorafóbia

Ľudia postihnutí touto poruchou majú strach z veľkých otvorených priestranstiev, z veľkého množstva ľudí, z cestovania bez doprovodu, resp. z opustenia domova. Boja sa navštevovať veľké nákupné centrá, chodiť po ulici, cestovať dopravnými prostriedkami. Ich cieľom je nemať záchvat strachu na mieste, o ktorom si myslia, že z neho niet úniku. Ľudia, ktorí trpia na túto poruchu, majú obavy, že ak by z uvedených situácií nedokázali rýchlo uniknúť, mohla by sa im prihodiť nejaká katastrofa – omdleli by, skolabovali, dostali by infarkt a pod.

Už pred kontaktom s uvedenými situáciami sa objavuje úzkosť – tzv. anticipačná úzkosť, keď pacient ešte nie je v kontakte so zdrojom svojho strachu, ale už pociťuje obavy. To vedie k tomu, že sa kontaktu snaží vyhýbať, a preto zostáva radšej doma, v bezpečnom prostredí.

Agorafóbia sa týka asi 3 – 6 % populácie, je teda pomerne častá, a veľmi často sa objavuje súbežne s panickou poruchou. V 50 % prípadov dlhodobo pretrvávajú ľahké príznaky, u zvyšku postihnutých sa stav postupne zhoršuje.

Sociálna fóbia

Človek so sociálnou fóbiou má strach ocitnúť sa v situácii, keď sa na neho zameriava pozornosť iných. Prežíva rozpaky a obavy z toho, ako bude konať. Obáva sa, že sa strápni, začervená, bude na posmech. Úzkosť sa spúšťa pri vystupovaní pred viacerými ľuďmi, pri písaní alebo konverzácii na verejnosti, pri jedení v reštauráciách a účasti na večierkoch.

Fóbia sa začína objavovať väčšinou v období dospievania – v 95 %prípadov pred dosiahnutím 20. roku života.

Sociálna fóbia sa týka si 3 % populácie. U pacientov sa stretávame s až patologicky nízkym sebavedomím. Postihnutí majú obavy z kritiky zo strany druhých ľudí, pripadajú si menejcenní – kvôli svojmu vzhľadu, svojim nedostatočným schopnostiam, nedostatku talentu a pod.

Žiaľ, práve tieto „presvedčenia“ bránia postihnutému v tom, aby vyhľadal odborníka. Človek so sociálnou fóbiou sa domnieva, že ide o neodstrániteľnú povahovú črtu, s ktorou sa nedá nič robiť. To je škoda, pretože sociálna fóbia postihuje mužov a ženy bez ohľadu na spoločenské postavenie, vzhľad, schopnosti alebo vzdelanie, a výrazne im tak komplikuje život.

Špeciálne fóbie

Je to strach z konkrétnych situácií, osôb a predmetov – napríklad strach zo psov alebo iných živočíchov, z búrky, tmy, výšky, uzatvorených priestorov, krvi, či choroby. Medicína pozná vyše 500 rôznych fóbií. Spúšťač je síce známy, ale môže vyvolať úzkosť aj záchvat strachu.

Porucha v systéme sebaobrany – život sa stáva utrpením

Život s fóbiou sa po čase stane utrpením. Strach a úzkosť majú v citovej výbave zdravého človeka nezastupiteľnú funkciu. Sú súčasťou stresovej reakcie a signalizujú nebezpečenstvo, ochraňujú naše bytie, telesnú a psychickú integritu. Nervový systém niektorých ľudí signalizuje nebezpečenstvo v nevhodnom čase. Bez zjavnej príčiny prežívajú rovnaké psychické a fyzické podnety, akoby boli naozaj v nebezpečenstve.

Strach

strach je emočná a fyziologická odpoveď na rozpoznateľné nebezpečenstvo.

Úzkosť

Úzkosť je nepríjemný emočný stav s telesnými príznakmi, ktorého príčiny nie je možné presnejšie definovať. Intenzita je rôzna, od mierneho nepokoja až po stav paniky.

Strach zo strachu

Človeka ovládnu obavy z budúcich záchvatov paniky a každá nová epizóda strach ešte zosilní. Strach z ďalšieho záchvatu spôsobí presne toľko úzkosti ako záchvat sám (úzkosť z očakávania).

Extrémna úzkosť či nervozita

Extrémna úzkosť či nervozita vyúsťujú do zhoršenia výkonu napríklad v práci. Slabý výkon zase zintenzívni budúce strachy a obavy zo zlyhania. Môže zastaviť postup v kariére, spôsobiť nepochopenie v medziľudských vzťahoch. Fóbie z jedenia v reštauráciách alebo cestovania dopravnými prostriedkami výrazne obmedzia život človeka.

  • V hlave človeka sa usídli snaha vyhnúť sa miestam a situáciám, kde zažil predchádzajúci záchvat, alebo kde by ho mohol zažiť. Vyhýbavé správanie vedie postupne k neschopnosti viesť normálny život. Človek sa bojí byť sám, odmieta opustiť domov, často aj na celé roky, alebo sa pohybuje po známych miestach.
  • Iní ľudia síce pokračujú v stresujúcich činnostiach, ale pred nimi aj počas nich trpia extrémnou úzkosťou. Tým narastá duševná aj telesná únava do extrémnej vyčerpanosti.
  • V snahe zbaviť sa nepríjemných pocitov a úzkostí začne človek automaticky potláčať svoje prežívanie. Stále viac pozornosti sústreďuje na seba, snaží sa ovládať. Neustála sebakontrola a pozorovanie svojho tela a prežívania vedú taktiež postupne k značnej únave a vyčerpaniu.
  • Úzkostní ľudia majú sklony podceňovať sa, nedôverovať si, že prekonajú prekážky. Naopak, schopnosti a úroveň pohody iných nadhodnocujú. Strácajú sebavedomie a nakoniec rezignujú.

 

Typické príznaky úzkostných porúch

Psychické

  • strach
  • úzkosť
  • nervozita
  • výbušnosť
  • vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa
  • pocit ohrozenia
  • nadmerná bdelosť
  • nespavosť
  • ťažkosti s koncentráciou a pamäťou

 

Telesné

  • závraty
  • mdloby
  • triaška
  • chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch
  • zášklby svalov
  • pocit hrče v hrdle
  • problémy s prehĺtaním
  • búšenie srdca
  • zrýchlený pulz
  • tlak, alebo zvieranie na hrudi
  • pocit nedostatku vzduchu
  • plytké, povrchné dýchanie
  • chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka
  • únava a vyčerpanosť
  • návaly tepla a chladu, potenie
  • sucho v ústach
  • studené alebo spotené ruky
  • bolesti hlavy
  • bolesti chrbta
  • pocity mravenčenia, tŕpnutia, elektriny či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela

 

Príznaky týkajúce sa duševného stavu

„ Je to najhorší zážitok, aký som kedy mal.”

Sem patria príznaky ako

  • strach zo smrti,
  • strach zo straty kontroly alebo vedomia,
  • pocit, že sa zbláznim,
  • pocit, že veci nie sú reálne (derealizácia)
  • pocit, že veci sa dejú mimo mňa, nie som skutočne tu (depersonalizácia)

 

Jeden človek má našťastie len niektoré z uvedených príznakov. Niektorí ľudia ich zažijú viac. Dvaja ľudia s úzkostnou poruchou môžu mať úplne rozdielne pocity. Ak sa u niekoho vyskytujú najmenej 4 a viac z uvedených príznakov po dobu dlhšiu ako 6 až 12 týždňov, mal by vyhľadať odbornú pomoc.

Úzkostné poruchy sú často sprevádzané depresiou alebo problémami s alkoholom či drogami. Niektoré štúdie poukazujú na to, že až 30% ľudí s úzkostnými poruchami trpí súčasne aj vážnou depresiou.

Kto je ohrozený?

Podľa údajov WHO 20 až 25% populácie prežíva v určitom období života nejakú podobu úzkostnej alebo fóbickej poruchy. Ich výskyt vo svete narastá! Začínajú sa v neskoršom tínejdžerskom veku, rannej dospelosti alebo v období medzi 20-tym a 30-tym rokom. Môžu sa však objavovať už aj v detskom veku. Úzkostné poruchy sú často pridružené k nejakému telesnému ochoreniu alebo sú súčasťou iných psychických porúch a chorôb (depresie, drogová závislosť, ochorení mozgu)

Príčiny úzkostných porúch

Úzkostné poruchy sú spôsobené kombináciou biologických, psychologických a enviromentálnych faktorov. Zdá sa, že niektorí ľudia majú na ne genetickú predispozíciu. Ide o zmeny v chémii mozgu – kolísanie hladiny serotonínu (látky, ktorá prenáša emočné informácie medzi mozgovými bunkami). Ľudia, ktorí vyrastali s úzkostnými alebo výbušnými rodičmi, sa môžu naučiť vnímať svet ako nekontrolovateľné a nebezpečné miesto. Spúšťačom poruchy býva často zvýšený stres. Odborníci sa zhodujú v tom, že stres je len katalyzátorom a samotnú poruchu nespôsobuje.

Možnosti liečby

Neexistuje len jedna správna metóda liečby. Najúspešnejšie liečebné postupy zahŕňajú kombináciu medikamentóznej liečby (liekmi) a psychoterapie.

Lieky

Pokiaľ ide o lieky, teda psychofarmaká, používame dve skupiny liečiv. Jednak sú to lieky, ktoré sú určené na zmiernenie akútnej úzkosti – väčšinou ide o benzodiazepiny ( Neurol, Rivotriol, Lexaurin). Ich výhodou je veľmi rýchly nástup účinku, nevýhodou ospalosť, nesústredenosť, riziko rozvoja závislosti. Benzodiazepíny sú – napriek svojim nežiaducim účinkom – najčastejšie predpisovanou skupinou anxiolitík. Tlmia úzkosť a napätie, uvoľňujú svalstvo, upokojujú, podporujú spánok. Výhodou BZD je rýchly nástup účinku a relatívna bezpečnosť pri predávkovaní.

BZD však majú aj niekoľko nevýhod:

  • spôsobujú únavu a ospalosť,
  • vo vyššom veku vyvolávajú zmätenosť (delirogénny efekt),
  • pri dlhodobom užívaní sa môžu objaviť poruchy pamäti, resp. apatia (tzv. amotivačný efekt),
  • v kombinácii s inými utlmujúcimi látkami (napr. alkohol) existuje riziko útlmu dýchania, a teda smrti,
  • nadmerné užívanie počas tehotenstva je nevhodné, a to vzhľadom na riziko vrodených porúch u plodu (rázštep chrbtice),
  • riziko zavinenia dopravnej nehody vzrastá o 60 – 80 %.

 

Existuje široká škála liekov proti úzkosti a aj nové antidepresíva, ktoré sú známe ako inhibítory spätného vychytávania serotonínu – SSRI (escilopram, sertralín, paroxetín). Efekt sa však dostaví až v priebehu niekoľkých týždňov. Každý človek reaguje na liečbu inak, individuálne, preto mu treba trpezlivo hľadať optimálny liek a dávku. Dĺžka užívania liekov je rôzna. V závislosti od charakteru a závažnosti poruchy trvá niekoľko týždňov, ale aj viac rokov. Liečbu liekmi je vhodné doplniť ďalšími liečebnými postupmi. U väčšiny pacientov, ktorí berú iba lieky, vzniká po vynechaní liekov recidíva (porucha opäť vypukne). Návrat príznakov môže spôsobiť aj náhle, alebo príliš rýchle vysadzovanie liekov. Lieky ponúkajú rýchlu úľavu od akútnej úzkosti. Sú prevenciou iných komplikácií, ako je depresia či vytrhnutie z normálneho života. Pacientovi aj lekárovi umožnia pokračovať aktívnejšie a účinnejšie v psychoterapii.

Psychoterapeutické postupy

Niektorí ľudia sa dokážu zbaviť úzkosti len pomocou relaxačných techník, masáží, fyzických cvičení, jogy alebo len rýchlej chôdze.

Kognitívna (poznávacia) terapia

Pochopenie vlastných myšlienkových pochodov, ako aj schopnosť zhodnotiť reálne nepríjemné situácie pomáha ľuďom v kontrole ich úzkosti. Terapiu možno viesť individuálne, alebo v skupinách, a obyčajne trvá 10 – 15 týždňov (cca 1 sedenie za týždeň). Na začiatku sa bude terapeut snažiť identifikovať spúšťače vášho strachu, paniky a úzkosti, a navrhne liečebný terapeutický plán sedení. Dôležité je, aby vás o panickej poruche dôkladne poučil.

Ak sa rozhodnete pre tento druh sedení, odporúča sa, aby ste si viedli denník panických atakov, do ktorého si budete značiť, kedy, kde, ako a prečo u vás atak nastal. Vďaka tomu sa môžete naučiť očakávať a pochopiť, ako a prečo ataky vznikajú.

Najťažšou časťou terapie je úmyselné vystavovanie sa situáciám, ktoré paniku spúšťajú. Len tak sa s týmito situáciami postupne vyrovnáte, a už vo vás nebudú ďalej vyvolávať strach.

Behaviorálna terapia

Pomocou behaviorálnej terapie sa človek učí rozvinúť svoje schopnosti, zvládať alebo zmierniť strach a úzkosť a odstrániť postupne vyhýbavé správanie.

Hlbinná terapia

Jej cieľom je zistiť príčiny, odstrániť nezdravé myšlienkové schémy a zmeniť správanie človeka. Terapeut sprevádza človeka pri jeho pocitoch a učí ho zmeniť prístup k svojmu prežívaniu.

Úspešný liečebný program musí byť každému človeku ušitý na mieru a musí obsiahnuť všetky jeho problémy. Je pravidlom, že žiaden liečebný postup neposkytuje okamžitú úľavu. Terapeutické postupy majú postupný efekt a musia sa vykonávať pravidelne, aby mal z nich človek čo najväčší úžitok.

„Mám dobrý pocit, po 20-tich rokoch úzkostí a samoliečiteľstva žijem normálny život. Začal som byť na seba hrdý. Prekonať seba – svoj strach – to bol fantastický pocit. Ani neviem, ako prišla radosť z obyčajných vecí, ktoré by sa mnohým zdali smiešne. Teším sa na všetko, na každú maličkosť. baví ma cestovať, vnímať hluk ulice a ľudské mravenisko. Keď si poviem, že vidím, počujem, môžem pracovať, športovať, pomáhať a mám zdravé deti, cítim spokojnosť, vyrovnanosť a tiché šťastie.”Juraj, 45 rokov

Čo môžem urobiť ja sám?

Zapamätajte si týchto 6 rád:

  • Ostaňte na mieste, hlavne pri šoférovaní (riadiť auto počas ataku je nebezpečné).
  • Skúste si navodiť upokojujúce myšlienky, sústreďte sa na niečo neškodné okolo seba.
  • Zhlboka a pomaly dýchajte.
  • Pripomínajte si, že atak nie je nič nebezpečné, veď o chvíľu pominie.
  • Naučte sa relaxovať, začnite cvičiť.
  • Dbajte o vyváženú stravu.
  • Spolupracujte so svojím lekárom špecialistom, alebo terapeutom.

 

Relaxácie a meditácie

Relaxácia v doslovnom význame znamená hlboké uvoľnenie napätia na všetkých úrovniach: telesnej, psychickej, nervovej, emocionálnej. Uvoľnenie pomáha obnoviť rovnováhu v organizme a navodzuje stav pohody a energetickej zásoby pre ďalšiu činnosť. Všetky vnútorné procesy plynú automaticky, odbúravajú sa vnútorné bloky a organizmus sa ozdravuje, dostáva do homeostázy, rovnováhy, ktorá je jeho prirodzeným stavom

Relaxácia pomáha zlepšovať sústredenie, pamäť, navodzuje pocit pokoja, istoty a sebadôvery. Znižuje úroveň úzkosti, napätia, naučených obáv a neistoty. Pomáha znižovať trému, podporuje odvahu a odhodlanie. Pozitívne ovplyvňuje rozvoj osobnosti, trpezlivosť, vyrovnanosť tým, že pomáha človeku spojiť sa so sebou, so svojimi potrebami, túžbami a zdrojmi…

Relaxácia vedie k zlepšeniu životného štýlu, pomáha zvládať náročné životné situácie. Priaznivo pôsobí na krvný obeh, upravuje dych, normalizuje tep, spôsobuje telesné uvoľnenie. Telesné pocity sa premietajú do vnútorných systémov – psychických, mentálnych a emocionálnych. Vytvára sa pozitívna špirála psychosomatického ovplyvňovania.

K najznámejším typom relaxácie patrí Autogénny tréning a Jacobsonová relaxácia. Ich účinnosť závisí od toho, ako často ich používame a cvičíme. Spočiatku sa odporúča cvičenie tri krát denne. V priebehu troch mesiacov je relaxácia nacvičená a potom ju stačí používať a precvičovať raz denne. Meditácie, nadväzujú na vyššiu formu AT, ktorá spočíva v tom, že si po dosiahnutí uvoľnenia hovoríme stručné formulky, ktoré vyjadrujú obsah želanej zmeny, či smeru vývoja (fajčenie mi je ľahostajné, sladkosti nie sú zaujímavé..).

Podstatou je uvoľnenie až vyprázdnenie mysle, odpútanie sa od vedomých myšlienkových procesov, čím začínajú vnútorné ozdravné procesy.

Meditácia začína zvyčajne relaxáciou. Keď máme zvládnutú cestu k uvoľneniu, stačí sústredenie na dych, uvedomenie si uvoľnenia telesného, vnútorného, prípadne opakovanie slova (mantra, napr. one, óom.. ) a môžeme pristúpiť k počúvaniu, alebo opakovaniu si meditatívneho textu. Zoznam vybratých textov je uvedený nižšie.

Je dôležité, aby si každý našiel svoj spôsob, miesto a čas na relaxáciu a meditácie, pretože ich účinnosť je prísne individuálna. Pravidelné relaxácie a meditácie sú dôležité najmä u ľudí, ktorí pracujú so svojou osobnosťou (sociálni pracovníci, učitelia, psychológovia, lekári…). Ľudia, ktorí nevedia pomôcť sebe, ťažko môžu pomôcť druhým. Relaxácia je prospešná každému človeku bez výnimky a mala by patriť k základnej psychohygiene. Zvláštny význam nadobúda v záťažových situáciách, ktoré sa nedajú riešiť, a je potrebné ich vydržať a prežiť (opustenie, choroba blízkeho, rozvod a podobne).

U ľudí, ktorí majú psychické problémy býva nácvik relaxácie súčasťou liečby. Pravidelné cvičenie relaxácie, meditácie by potom malo tvoriť trvalú súčasť ich života. Keď máte pocit, že je toho v živote na vás veľa, že nestíhate, že sa z toho zbláznite, zastavte sa na päť minút a urobte si relaxáciu s uistením, že všetko pôjde, zvládnete to ako vždy a že ste úžasný/á. Vaša kapacita bude späť, energia bude prúdiť a vy sa upokojíte a vykročíte.

Vyberte si z niekoľko spoľahlivých relaxačných a meditačných cvičení.