Liga za duševné zdravie SR

Vianoce v súvislosti s duševným zdravím

Sviatky už dlho nie sú chvíľou na príjemné stretávanie sa, ale pretekmi v utrácaní peňazí. To vytúžené šťastie nám kazí nedostatok financií. Skúsme sa zamyslieť: ako nebyť nešťastný, že nemám dosť peňazí na vianočné darčeky?Šťastní, alebo nešťastní sme na základe vlastného rozhodnutia. Ak si správne v sebe spracujete váš plán, o čom by Vianoce mali byť, že  sú  sviatkami lásky, pokoja, a radosti z daru, ktorý dostali všetci ľudia rovnako, ktorým je narodenie Ježiška v chudobe a skromnosti, potom môžete byť schopný byť v pohode, mať sebaúctu, sebavedomie, aj keď práve nemáte dosť peňazí na darčeky. Nakoniec, čo to je „dosť“?  Keď sa prestanete porovnávať s inými, môžete si stanoviť vlastné meradlo. Ale, dajme tomu, že máte nejaké pravidlá v rodine, vo vašom okolí, ktorým momentálne nemôžete vyhovieť.  Už to, že sa trápite znamená, že ste zrejme dobrý človek, so štedrým srdcom, ktorý by rád  obdaroval a to je vaša hodnota, ktorú blízki určite poznajú a oceňujú. Momentálna skúsenosť môže byť tiež motiváciou, usilovať sa, aby ste  budúci rok čakali Vianoce s lepšími pocitmi, naplnili svoje očakávania od seba pre druhých a nemuseli byť nešťastný. Najhorší prípad je, keď niekto nemá peniaze na darčeky a je mu to jedno. Nezáujem, ľahostajnosť, to sú skutočné spôsoby trápenia blízkych.  Krásne darčeky je možné pripraviť i bez veľa peňazí: vtipné, pozorne vybraté, vlastnoručne vytvorené, alebo dotvorené. Každý dokáže nájsť niečo zaujímavé, v prírode, na blšáku, alebo niečo vytvoriť. Dôležité je to posolstvo lásky, ktoré darčeky nesú. Navyše darčeky sú iba jedným jazykom lásky. Sú aj ďalšie – pozornosť, spolupatričnosť, pohladenie, dobré slovo, ocenenie, celý rok toho býva nedostatok, ako darček sa to veľmi cení. Pripravte si, čo pekného poviete každému členovi rodiny počas Vianoc, také, čo Vás občas napadne a nikdy ste to nevyslovili. Také skutočne od srdca. Uvidíte, že budete po sviatkoch mať dobrý pocit a spokojnú rodinu, pokiaľ je v nej inak všetko v poriadku.

Ako sa necítiť sám, keď všade propagujú rodinné sviatky a ja som dlhé roky sám/sama, alebo práve rozvedený/á, alebo jednoducho len stále „single“.

Najlepším riešením, keď sa nechcete cítiť sám/a, je nebyť sám. Alebo je to aspoň jedno z dobrých riešení. Keď sa poriadne rozhliadnete okolo seba, určite zistíte, že je tu niekto, kto bude vďačný za vašu spoločnosť, že môžete urobiť svojou prítomnosťou radosť a možno aj dobrý skutok. Možností je plno – známi, vzdialenejší príbuzní, kolegyne, kolegovia, kamaráti/ky, rôzne domovy, núdzni a opustení ľudia. Nie ste jediný, komu kto je sám a hrozí mu, že bude sám aj pri štedrovečernom stole. Láska je zázračná substancia, môžeme ju získať tým, že ju dávame. Pozrite sa, kto varí tento rok kapustnicu pre bezdomovcov, kto pečie koláče pre útulok pána Srholca, pre ubytovne vo vašom okolí, niečo tam prineste, porozprávajte sa, alebo vyvenčíte psíkov v Ochrane zvierat. Keď si nájdete spôsob ako dať svoju prítomnosť iným ľuďom, nebudete sa cítiť sám/a, aj tí ľudia zostanú vo vašom živote, lebo na tomto svete nás je plno a akých rôznych. Zároveň dostanete prítomnosť a reakcie iných, bude vám ľahšie vydržať aj sám/a so sebou. Uvidíte množstvo osudov, nebude sa vám ten váš zdať taký krutý, či výnimočný. Nakoniec môžete ísť aj medzi ostatných „samých“ do reštaurácie, zopár ich býva otvorených.

Ak sa predsa rozhodnete zostať fyzicky sám/a, čo niekedy býva tiež dobré rozhodnutie, cítiť sa môžete naprosto komfortne – naplánujte si program, v ktorom by nemala chýbať pekná a dobrá vrstva spomienok a rovnako dobré plánovanie potrebných a pozitívnych vecí na najbližšiu budúcnosť. Vianoce sú časom rituálov. Sľúbte si, (mne) že si urobíte rituál:  spomeniete si na päť príjemných vecí, ktoré ste zažili za tento rok a vždy sa usmejete a zavoláte „áno“. Nahlas.  Možno sa budete cítiť trochu zvláštne, ale nie smutne. Môžete ho pokojne opakovať každý boží vianočný deň.

Najdôležitejšie je, aby ste vedeli, že ste sám/a dobrovoľne. Ani nebudete vedieť ako a žiadny smútok nebude s vami, lebo ste zvládli to, čo vám práve život pripravil. Môžete tiež urovnávať veci vo svojej duši, odpúšťať, pripustiť si smútok a pustiť ho zo seba a podobne. Vianoce sú duchovné a meditatívne sviatky. Môžeme  ich stráviť sami a necítiť sa sami, len musíte uveriť, že aj vy ste jedinečná ľudská bytosť, na tomto svete neopakovateľná, originál. Že ste pre tento svet vzácnym darom.  A je na vás, čo s tým v najbližších časoch urobíte.

Ako mám zvládnuť prílišný smútok, ktorý pociťujem vždy počas sviatkov a špeciálne na Vianoce? 

Konečne prepátrajte ten smútok: o čom je? Odkedy ho pociťujete, čo je pod ním, aké iné emócie? Pod smútkom býva hnev, krivda, bezmocnosť, vina,  hanba. Stalo sa niečo vo vašom živote, čo nemáte doriešené? Pravdepodobne tušíte o čo ide. Tak ako sa dá na Vianoce tešiť s detskou radosťou, ani vlastne nevieme prečo, lebo sme sa to tak naučili, dá sa podobne aj byť smutný a  môže to  byť hlboko uložený smútok zo starých zranení, aj z detstva. Na príčinu, na deje, ste možno aj zabudli, ale pocit zostal.  Možno to nechcete riešiť, lebo byť smutná/ý je ľahšie. Možno ste si zvykli, že je to tak, na Vianoce ste smutný. Hodí sa to k sentimentálnej nálade Vianoc…  Je načase otvoriť ten priečinok so smútkom. Pravdepodobne ide o tzv. nedokončené záležitosti. Niečo, čo sa už nedá zmeniť, tak ste unikli do smútku a bezmocnosti. Ale dá sa to ukončiť, dá sa na tie veci, ktoré sa stali,  pozrieť inými očami, pretože dnes ste iný človek ako vtedy, keď sa to dialo a rozhodne nie bezmocný. Môžete sa nazlostiť a vyhnať smútok, urobiť miesto pre celú škálu iných emócií, ktoré sa vám ponúkajú.  Aj radosť a pokoj. Svoje pocity máme my, nie ony nás. Preto, keď sa rozhodneme, vieme ich zmeniť. Aj odveký smútok z Vianoc. Ako by ste sa vlastne chceli cítiť na Vianoce? A čo vám v tom bráni? Ak vám to nepôjde samému/ej, navštívte psychológa, psychoterapeuta, alebo podobného odborníka. Prvý krok ste už urobili, tým, že ste o svojom smútku začali hovoriť. 

Podobne je to so strachom z Vianoc?

Človek si vytvorí mnoho vrstiev predsudkov, stereotypov, ktoré sa viažu ku Vianociam. Napríklad vrstva sklamaní z nesplnených očakávaní, vrstva mindrákov, komplexov, že neboli dosť dobré, hnevu a zlosti, že sme znova verili a dúfali a nebolo to dokonalé. Vlastne to bolo mizerné a k pocitu, že nikto ma nemá rád, nikto o mňa nestojí, keď ani na tie Vianoce nemám to, no proste TO.   Radšej keby neboli, lebo prinesú len sklamanie a bolesť, upozornia na to, čo nemám, vravia si niektorí. Ale to je len uhol pohľadu. Vždy ho možno zmeniť, len to chce aj trochu aktivity. Ako urobím niekomu radosť, koho prekvapím, komu pomôžem? To sú správne otázky na pocit strachu z Vianoc, lebo Vianoce sú šanca. Môžete urobiť ešte niečo: meniť svoje pocity, čítajte pozorne sú to vaše pocity. A nikto iný, iba vy ich môžete aj zmeniť.

Čo by ste radi cítili miesto strachu z Vianoc? Opakom strachu je ne-strach, teda odvaha, tá sa tak celkom nespája s Vianocami, ale môže vám pomôcť. Odvážte sa vyjsť do vyzdobených ulíc, len sledujte dianie a svoje pocity. Hľadajte príjemné vône, melódie, tváre ľudí, ktorých stretávate a uložte si ich do pamäte. Vždy, keď budete mať príjemný zážitok , napriek vianočnej atmosfére, urobte jeden pohyb, spojte napríklad dlane akoby do tichého potlesku. Keď ich budete mať aspoň päť, tých tichých tlesknutí,  môžete ísť domov. Skúste to opakovať: navštívte obchody, kníhkupectvo, nakoniec vianočný stromček na Námestí, Vianočné trhy, hľadajte príjemné pocity, dobré zážitky, ktoré by prekryli a postupne nahradili strach z Vianoc. Doma si skúste svoj tichý potlesk a sledujte, či sa príjemné pocity uložili do vašej pamäti a či sa vynoria. Dovoľte príjemným pocitom, aby sa vynorili. Ak sa ešte stále nebudete na Vianoce tešiť, aspoň budete mať energiu na riešenie vášho vnútorného   problému s Vianocami.   

Najhlbší je pocit, že sa chcem všetkým sviatkom, aj Vianociam vyhnúť. Alebo myslím si, že nenávidím sviatky!

Vianociam sa v súčasnosti dá vyhnúť bez väčšej námahy. Dá sa to depresívne, v hlbokej samote a sebaľútosti. Dá sa to tiež v pokoji a pohode. Poznám takých ľudí, ktorí ignorujú Vianoce. Nezapínajú si TV, púšťajú si platne, alebo DVD a majú dobrý pocit, že sú silnejší ako vonkajšie tlaky, že sú ľudia, ktorí riadia svoj život a majú z toho sviatok, aj keď to nie sú práve Vianoce.Takejto vnútornej voľbe nemožno nič zazlievať. Niektorí odídu na chatu, na dovolenku, do inej civilizácie. To sa už viac podobá na útek. Vždy je dosť nápadné a tak trochu asociálne, robiť niečo úplne iné ako všetci ostatní, ako väčšina. Preto je jednoduchšie sa s Vianocami vyrovnať a nájsť si spôsob ako si  ich urobiť po svojom. Veď  aj ľudia iných konfesií, ktorí žijú medzi kresťanskou väčšinou, si dávajú darčeky, alebo aspoň deťom, prípadne im aj urobia stromček. Taká je príťažlivá sila týchto sviatkov. Na sviatkoch pokoja, radosti, otvoreného srdca si každý môže niečo nájsť: dávať, dostávať, byť lepším,  milovať, vydržať, potešiť, potešiť sa..

Skúste sa pozrieť na to, ako to máte s ostatnými sviatkami? S narodeniami, meninami, výročiami? Pamätáte si ich, máte v rodine rituály, ktorými ich slávite? Sú rodiny, ktoré si z rôznych dôvodov nevypestovali rituály sviatkov, gratulácií, obdarovávania. A niektoré nemajú na  rituály dosť dobré vzťahy. Sú to často rodiny, ktoré bojujú o prežitie, či už v materiálnom, alebo duchovnom slova zmysle. Vždy je možné slobodne sa rozhodnúť o zmene programu. Môže ňou byť aj réžia Vianoc. Miesto odmietnutia skúsiť prijatie Vianoc.  Prijať Vianoce ako pokus, pre tento krát. Dobrý dôvod sa vždy nájde, skutočne to nemusí byť iba konformita. Zmena je život a Vianoce sú na ňu najlepšia príležitosť. Stačí sa pozrieť na svoje očakávania a túžby. Možno by sme si niektoré mohli naplniť, možno aj niektoré z tých, ktoré sme už dávno vzdali.  Ak nájdeme guráž a energiu zmeniť to, čoho sme sa doteraz báli, čomu sme sa vyhýbali a netrúfali si pozrieť sa skutočnosti do očí. Čoho sme sa to vlastne báli? Vianoce majú predsa čarovnú moc a silu.

Môžeme nechať starnúcich rodičov samotných cez Vianoce, keď odmietajú pozvanie stráviť sviatky s nami?

Máte múdrych a citlivých rodičov.  Pokiaľ si to želajú, nielen, že môžete, ale aj musíte ich nechať tráviť sviatky podľa ich predstáv. Sú predsa dospelí a svojprávni. Dôležité je, aby mali istotu, že sú u vás vítaní, aj vy aby ste si boli istí, že vaše pozvanie je úprimné, nie len také, že „sa to patrí“. Rodičia môžu mať dobré dôvody za seba, potrebujú už viac pokoja a ticha, sú zvyknutí na svoje  poriadky, obrady. Majú i dôvody  za vás, a pre vás, nechcú vás rušiť, chcú dopriať intimitu vašej rodine, priestor na vybudovanie a užitie si svojich rodinných sviatkov. Zdá sa, že nie je práve doba veľkých rodín za jedným stolom, čo aj štedrovečerným. Vaši rodičia vedia, ako rýchlo žijete, naháňate čas a tak vám ten sviatočný chcú dopriať pre vašich najbližších, manžela/lku, deti. Do vašich sviatkov vstupuje polovica cudzieho elementu -zvykov a obradov od vášho partnera a vaši rodičia by sa museli prispôsobiť, prejaviť toleranciu, mohli by sa cítiť nepohodlne. Dôvodov k tomu, aby boli sami, keď tak chcú, je ako vidíte dosť. Dôležité je, aby vedeli, že ich navštívite a vaša návšteva bude srdečná a z lásky, nie povinná, lebo sa to patrí. Tiež je dôležité, aby vedeli, že tie dvere u vás sa nezatvoria pre nich, nech by sa rozhodli akokoľvek. Úcta a ohľaduplnosť sú prejavmi lásky rozhodne viac ako „robiť dobre niekomu -nasilu“. Presadiť svoju vôľu, bez rešpektu k ich želaniu. Aj keď by rozumné argumenty boli trebárs na tej druhej strane: mali by ste istotu, že je o nich postarané, že sú zdraví a v poriadku. Život vám vracia  ten pocit obáv o nich, ktorí oni zažívali celé vaše detstvo. Želám vám, aby ste ho uniesli s pokorou a odvahou.

Autorka rozhovoru: Olga Valentová, LDZ, odpovedala:   PhDr. Jolana Kusá, poradkyňa pre osobnostné a rodinné problémy Liga za duševné zdravie